Posadnutie vitamínmi
Chrípkové obdobie je v plnom prúde, preto tu máme pre vás tip na zaujímavú knihu: Vitamania: How Vitamins Revolutionized the Way We Think About Food od novinárky Catherine Price. Ide o nahliadnutie do fenoménu vitamínov, ktorými sa snažíme každý deň dopovať. Veď aby sme boli zdraví. Nevadí, že sa nehýbeme a čumíme celý deň do počítača.
V každom prípade sa vitamíny stali skvelým marketingom pre firmy. Výsledkom je podľa autorky až „obsedantné úsilie o nutričnú dokonalosť“.
Zaujímavé ale je, že o vitamínoch takmer nič nevieme, ale sme nimi v potravinách doslova posadnutí. Stačí, ak výrobca označí svoj produkt s nejakým prípadným vitamínom ... hm, povieme si: To musí byť zdravé. Kniha rieši aj banálne dilemy, či „céčko“ bojuje proti chorobám alebo či potrebujeme nutne kupovať umelé vitamíny v tabletách ako doplnok stravy.
Vedci dlhé roky vedia, že existuje 13 základných typov vitamínov. Ľudský organizmus si, až na niektoré výnimky, nedokáže vitamíny sám vyrobiť a preto ich musí získavať prostredníctvom stravy. Problémom je, že paradoxne ani súčasná veda presne nevie, čo vitamíny v tele robia a v akom množstve ich máme prijímať.
Mánia po vitamínoch začala ešte v roku 1942 a v nezmenenej podobe pokračuje aj v súčasnosti. Ide stále o málo regulovaný biznis často zbytočných doplnkov stravy, kde sa točia miliardy dolárov.
V knihe autorka sleduje históriu vitamínov ako organických zlúčenín, ktoré pomáhali ľudstvu vyhýbať sa v časoch hladomoru alebo vojen prapodivným chorobám. Príkladom sú ochorenia beri-beri (nedostatok vitamínu B1 - thiaminu), pri nedostatku vitamínu C je to ochorenie skorbut a keď človek dlhodobo neprijíma vitamín niacín známy aj ako vitamín B3 či kyselina nikotinová trpí ochorením pellegra.
Problémov však je, že už nežijeme v časoch 2. svetovej vojny a v potravinách alebo nápojoch sú vitamíny všadeprítomné. Autorka vrhá negatívne svetlo na nutričných odborníkov, rôzne ich rady a základné poradenstvo o nutričných požiadavkách na základe odporúčaného denného príjmu. Autorka nespochybňuje úlohu vitamínov v našom tele. Len upozorňuje, že ak nie sme extrémnymi športovcami, tak vitamíny nájdeme v správne vyváženej strave.
Kniha Vitamania Zdroj: Amazon
Ako si firmy platia click farmy
Takmer všetko sa dá na internete zmerať a práve snaha o čo najkrajšie čísla vedie k jednej veci. Prečo si to nekúpiť? Od počtu zobrazení webových stránok až po fanúšikov na Facebooku. Biznis sa vo veľkom rozbehol v chudobnej krajine Bangladéš, ktorý verte či nie generuje globálne 30 až 40 percent lajkov na Facebooku. Len pre väčší prehľad, americká sociálna sieť každý deň eviduje približne 4,5 miliardy lajkov.
Príbeh o tom, ako fungujú „click farmy“, zobrazuje krátkometrážny dokument Like od režisérky Garrett Bradleyovej. Vo filme oslovila vyštudovaných a inteligentných mladých ľudí, ktorých úlohou je cez zaplatené lajky vzbudiť u ľudí dojem, že facebookovské stránky sú dôveryhodné a obľúbené medzi komunitou. Mladíci majú voľnú pracovnú dobu a ich jedinou úlohou je sedieť pri počítači, kde zakladajú jeden profil za druhým a rovnakým tempom aj lajkujú rôzne fan pages, ktoré im za to platia.
„Väčšina z týchto ľudí sú mladí muži, ktorí sú vzdelaní a majú vysokú školu. Ich práca je len reakciou na to, že nie všetci sa mohli stať doktormi alebo inžiniermi a keďže nechcú fyzickú prácu, táto práca je jedna z alternatív,“ povedala režisérka v rozhovore. Bangladéš je jednou z najchudobnejších a najľudnatejších krajín sveta, v ktorej žije 156 miliónov obyvateľov. Mladí ľudia nemajú dostatok príležitostí, preto sa snažia vynájsť za každú cenu, aby si niečo zarobili. Svoju prácu považujú za akúsi marketingovú prostitúciu: Dajte mi peniaze a ja ti dám lásku alebo like.
V roku 2012 sa Facebook rozhodol zatvárať podvodné a nahlasovať falošné účty. Odhaduje sa, že Facebook eviduje najmenej 81 miliónov takýchto profilov. Firmy vyzýva, aby si radšej zaplatili platenú reklamu. Nech sa páči, nižšie je sľúbený dokument.
Facebookom k stovke rokov
Máme pre vás dobrú správu. Pokiaľ ste sa k tomuto článku dopátrali prostredníctvom sociálnej siete, prípadne článok zdieľal váš kamoš na Facebooku, máte namierené k dlhšiemu životu. Nežartujeme. Vážne. Tvrdia to vedci v najnovšej štúdii, ktorá sledovala správanie 12 miliónov používateľov Facebooku.
Z hľadiska dĺžky života existuje totiž súvislosť medzi dĺžkou dožitia a používaním sociálnych sietí. Ale bacha. Štúdia ešte nedokazuje, že čím dlhšie čumíte na Facebook, tým budete dlhšie aj žiť. Ako to?
Vedci William Hobbs a James Fowler len potvrdili predošlé analýzy, že ľudia, ktorí majú viac kamošov a silnejšie sociálne väzby sa majú lepšie, majú lepšiu náladu, oporu a priateľov v ťažkým časoch. Dožívajú sa tak vyššieho veku. Táto logika neplatí vraj len pre reálny svet, ale aj svet virtuálny.
„Zistili sme, že ľudia s viacerými priateľmi online zomierajú s menšou pravdepodobnosťou. Táto skutočnosť je v rozpore s tvrdením, že sociálne médiá mali len čisto negatívny dopad na zdravie,“ uviedli americkí vedci.
Vedci ale tvrdia, že Facebook je nutné používať v rozumnej miere. Extrémna forma jeho používania a stav, keď ľudia majú vo virtuálnom svete množstvo kamošov, ale v reálnom živote nemajú s kým zájsť na pivo, pôsobí na ľudí presne opačne.
Štúdia porovnávala anonymizované dáta, ktoré im poskytol Facebook za posledných šesť mesiacov s dátami z ministerstva zdravotníctva pre región Kalifornie. Vôbec najdlhší život z matematických modelov vychádzal u používateľov, ktorí vo svojich príspevkoch odkazovali na rôzne aktivity mimo virtuálneho sveta - dovolenky, šport a rôzne spoločenské akcie.
Autori práce to odvodzovali z počtu zverejnených fotografií alebo fotografií, na ktorých boli otagovaní. Rovnako do posudzovania vstupoval počet priateľov a spôsob, akým ich získali. Či o priateľstvo aktívne požiadali, alebo len akceptovali žiadosť.
Naopak typické príznaky prehnaného facebookového života mali dlhé a časté príspevky (eseje) na stene používateľov či neustále komentovanie každého pohybu na Facebooku. Títo používatelia mali zase dĺžku života o niečo kratšiu, pretože virtuálny svet nekompenzovali pohybom na čerstvom vzduchu a v spoločnosti reálnych priateľov.
Je nutné priznať, že na realizácií sa čiastočne podieľala aj dátová analytička Moira Burke, ktorá kedysi pracovala v spoločnosti Facebook. Štúdia ale férovo tento konflikt záujmov priznala.
Unfuckable služba
Predstavte si, že pozeráte kultový film Pulp Fiction a neuvidíte sekvenciu, v ktorej John Travolta vystrelí nechtiac mozog chlapíkovi na zadnom sedadle auta. Alebo pozeráte seriál Breaking Bad a nezačujete žiadnu nadávku typu fuck, bitch alebo jej nadstavbu fucking bitch.
Práve na cenzúre vulgarizmov, násilia alebo sexuálnych záberov založil svoj biznis americký start-up VidAngel. Ten založili vlani v lete štyria bratia Harmonovci.
Funguje to nasledovne: film alebo seriál sa nahrá do služby VidAngel, kde pracovníci označia všetky problematické pasáže - od sexu, cez nadávky, rúhanie sa až po užívanie drog alebo použitie zbraní. Výsledkom je, že aj taký Rambo sa môže stať rozprávkou na dobrú noc pre maloletého potomka.
Služba zabezpečí, že nasrdeného a zakrvaveného Silvestra Stallona vaše dieťa neuvidí (pokiaľ si v službe kliknete na kolónku násilie). Klient si môže presne určiť, čo chce cenzurovať. Ak mu nevadia nadávky, ale dvíha sa mu žalúdok pri pohľade na rozflákaný mozog na okne, označí v službe políčko „násilie“.
VidAngel je v podstate streamovacia služba typu Netflix. Biznis model nie je založený na paušále, ale na jednorázovom poplatku. Zákazník si môže kúpiť film za 20 dolárov, pozrie si ho a firme ho naspäť predá za 19 dolárov. Jeden film požičaný (na jeden deň) tak v podstate stojí prijateľný jeden dolár. Každý ďalší deň stojí ďalší dolár.
Model podnikania sa ale nepáči filmovým štúdiám. Štyri z nich (Disney, Warner Bros., 20th Century Fox Film Corporation a Lucasfilm) VidAngel žalujú z porušenia autorských práv.
Reportér VICE News Dexter Thomas sa pokúšal vo svojej reportáži pozrieť na túto inováciu a výsledkom je veľmi zaujímavé video.
