Vek dožitia sa počas posledných desaťročí predĺžil. Nemalú časť dôchodku však ľudia namiesto pokojného užívania si ľubovoľnej obľúbenej aktivity trávia riešením svojich zdravotných problémov.
Európske ženy čaká po 65. narodeninách priemerne 9,4 roka života v zdraví, európskych mužov 9,6 roka. Slovenské dôchodkyne a dôchodcovia sú na tom najhoršie zo všetkých sledovaných európskych krajín. Slováci prežívajú väčšinu života po sedemdesiatke v chorobe.
Oslavy storočnice sa pritom majú čoskoro stať rutinnou záležitosťou. Očakávaná dĺžka života sa od roku 1840 podľa údajov z Británie zvyšuje do približne troch mesiacov ročne. Aj napriek istému spomaleniu po roku 2011 sa odhaduje, že viac ako polovica detí narodených v bohatších krajinách od roku 2000 sa dožije stých narodenín.
Vďačiť za to máme technológiám, globálnej osvete, zdravotnej starostlivosti, očkovaniu, bezpečnejším pôrodom či všeobecnému lekárskemu pokroku v oblasti starostlivosti o starších pacientov a ľudí po infarktoch a mozgových príhodách.
Existujú tiež štúdie, ktoré skúmali regióny, v ktorých sa obyvatelia v porovnaní s bežnou populáciou dožívajú vysokého veku – japonská Okinawa, talianska Sardínia či grécka Ikaria. Zistili, že tieto regióny majú z hľadiska stravovania isté špecifiká. Konkrétne vo veľkom konzumujú potraviny na rastlinnej báze s minimálnou úpravou, mäso konzumujú v priemere päťkrát mesačne, pijú väčšinou vodu, bylinné čaje, kávu či víno. Kravské mlieko pijú minimálne, respektívne nepijú žiadne.
S vyššou dlhovekosťou však prichádza veľký problém, a to ako si uchovať aj v pokročilom veku zdravú a bystrú myseľ. S čoraz viac storočnými ľuďmi na svete sa stále viac výskumníkov sústreďuje na to, ako spomaliť chradnutie mozgu, aby ľudia vo vysokom veku mali kvalitný život. K téme pripravil väčší materiál portál The Guardian, ktorý okrem iného rozoberá aj to, aký je vekový strop dožitia človeka alebo či existujú látky, ktoré spomaľujú starnutie.
Zdroj: Getty Images
Sýti nejdú domov
Keď firmy a spoločnosti ponúkajú obedy a jedlo zadarmo, znie to v ušiach potenciálnych zamestnancov ako neodolateľné lákadlo. Zároveň to funguje ako skvelý spôsob, ako si udržať aj tých súčasných, ak firma disponuje elitným personálom, ktorý by si nechcela nechať ujsť ku konkurencii.
Hoci sa to tak na prvé počutie nemusí zdať, z jedla zadarmo vo veľkom profituje najmä zamestnávateľ. Tento benefit pracovníkov povzbudzuje
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
