Existuje názor, že na Slovensku sa viac ako zákony ctia autority. Inak povedané, pre riešenie problémov nemusí byť vždy rozhodujúce znenie paragrafov, ale to, aké má občan väzby na toho či onoho úradníka. Ak sa toto pravidlo prenesie do justície, dôsledky sú devastačné – nemusí vyhrať ten, kto má pravdu podľa litery a ducha zákona. Ale ten, kto má lepšie vzťahy s vplyvnými sudcami.
Súdy – vrátane Najvyššieho súdu SR – sú viazané zákonom, podľa ktorého sa musia spisy prideľovať jednotlivým sudcom náhodným výberom pomocou počítača. No realita je iná. Časť trestných, správnych, ale aj obchodných spisov na Najvyššom súde pripadá sudcom nie podľa toho, ako ich vylosuje počítačový program, ale ako rozhodne predseda súdu Štefan Harabin.
Fetišisti
Elektronická podateľňa je systém, pomocou ktorého sa v rámci zamedzenia korupcii náhodným spôsobom rozdeľujú spisy senátom. Ide o systém, proti ktorému Š. Harabin v minulosti protestoval a bránil jeho zavedeniu na Najvyššom súde, keď ho riadil v rokoch 1998 až 2003. Ako minister spravodlivosti sa v roku 2007 vyjadril, že jeho predchodcovia elektronickú podateľňu „fetišizovali“, aby sa ukazovali ako bojovníci proti korupcii. Pravda je, že elektronická podateľňa nie je všeliek – objavili sa prípady, keď sa obchádzala opakovaným sťahovaním žalôb, až kým systém nevylosoval „vyhovujúceho“ sudcu.
Keď sa vlani Š. Harabin opäť ujal predsedníckeho postu na Najvyššom súde, jedným z jeho prvých opatrení bola výmena pracovníkov zodpovedných za podateľňu. Prišla spolu so zmenami v obsadení jednotlivých kolégií. Vyvolalo to podozrenia, že sú nastavené na postihovanie sudcov kritických voči novému vedeniu.
TREND má k dispozícii viacero opatrení predsedu Najvyššieho súdu, v ktorých vybrané kauzy prideľuje sudcom bez toho, aby sa losovali. V súvislosti s týmito opatreniami možno naraziť aj na spory zvučných mien: napríklad Duckého zmenky, Tipos, ale aj prominentné trestné kauzy gangov Okoličániovcov a Adamčovcov. Tvrdiť, že personálne zmeny a riadenie toku spisov predsedom súdu sú motivované záujmami v konkrétnych kauzách, môže byť nepravdivým zavádzaním. Priamejšie obavy o nezávislosť súdu vzbudzuje skôr fakt, že sa na ňom obchádza systém náhodného výberu prideľovania sporov.
Zdroj: michalburza
Technika manipulácie
Š. Harabin samotnú podateľňu nezrušil. Spisy naďalej pripadajú sudcom tak, ako ich vyberie program. Manipuluje sa s nimi až následne. Časť spisov sa sudcom odoberá a prideľuje iným s odôvodnením, že ide o opatrenie na vyrovnanie nerovnomerného zaťaženia sudcov. Zákon predsedovi súdu naozaj prikazuje, aby pri tvorbe rozvrhu práce rešpektoval zásadu rovnomernej zaťaženosti.
S možnosťou dodatočného prerozdelenia spisov počíta aj rozvrh práce. Ak počet vecí pridelený do určitého senátu v priebehu polroka presahuje oproti iným senátom viac ako desať percent, predseda súdu má podľa rokovacieho poriadku vykonať opatrenie na vyrovnanie nápadu spisov do ďalšieho obdobia. Napríklad nastaviť program tak, aby nejaký čas preťaženému senátu prideľoval menej nových spisov.
Dodatočné rozdeľovanie neuzavretých prípadov zákon o súdoch presne reguluje. V prípade nerovnomernosti v zaťažení sudcov sa pri prerozdeľovaní musí opäť postupovať „náhodným výberom pomocou technických prostriedkov“. Podmienka náhodného výberu je splnená vtedy, ak sa vyberá aspoň z dvoch sudcov alebo senátov. Zákon povoľuje výnimku len v presne vymedzených prípadoch – napríklad ak sa rozhoduje o príkaze na zatknutie či o povolení na domovú prehliadku. Ako to však v práve občas býva, prax dokáže prekonať aj explicitné príkazy v zákonoch. Napríklad ešte koncom novembra Š. Harabin zobral jednému zo správnych senátov tridsať vybraných spisov a pridelil ich inej sudkyni. Bez toho, aby sa losovalo, kto ich dostane.
Sudkyňa, ktorej takto pripadli spisy, postup Š. Harabina napadla na sudcovskej rade Najvyššieho súdu. Tá v tajnom hlasovaní rozhodla, že sudkyňa má pravdu. Š. Harabin napriek tomu rozhodnutie nezmenil. Argumentoval tým, že uznesenie sudcovskej rady má pre neho iba poradnú úlohu.
TREND sa snažil získať na tento a podobné prípady reakciu ministerstva spravodlivosti i celoslovenskej Súdnej rady SR – ktorej predsedá Š. Harabin. Odpovede do uzávierky neprišli. Argumenty predstaviteľov Súdnej rady SR i ministerstva spravodlivosti sa dajú vyčítať z iných dokumentov. Svojho šéfa sa v rokovaní o sťažnosti pred sudcovskou radou zastávala podpredsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. „Úloha predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR v súvislosti s inštitútom vyrovnávania nápadu by bola zbytočná, ak by sa rešpektovalo len prideľovanie spisov cez elektronickú podateľňu,“ vyjadrila sa podľa zápisu.
S vyjadrením podpredsedníčky kontrastuje stanovisko ministerstva z roku 2007. Teda z čias, keď mu ešte šéfoval Š. Harabin. Jeden z okresných súdov vtedy požiadal rezort o stanovisko, ako sa má postupovať, keď treba dodatočne prerozdeľovať spisy pre nerovnomerné zaťaženie. Taká situácia nemusí vzniknúť len tým, že niektorí sudcovia pracujú pomalšie. Spisy treba prerozdeľovať, aj keď sa mení obsadenie sudcov, poprípade niektorí z nich sú dlhšie chorí.
„Prerozdelenie už raz pridelených vecí možno vykonať len vopred zákonom ustanoveným spôsobom, a to náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom,“ odpovedal vtedy rezort. No jeho vtedajší šéf sa už dnes ako hlava Najvyššieho súdu týmto stanoviskom neriadi. O prerozdeľovaní spôsobom, že sa vyberú konkrétne veci a pridelia sa konkrétnemu sudcovi, pritom vtedy rezort napísal, že „nie je v súlade so základným, zákonom ustanoveným princípom“.
Sám rozhodne
Sporné presunutie troch desiatok spisov v správnom kolégiu nie je jediným obídením podateľne. Podobne sa spisy na základe uznesenia Š. Harabina z vlaňajšieho septembra presúvali aj medzi sudcami, ktorí rozhodujú obchodné spory. Predseda vydal opatrenie, podľa ktorého nevybavené spisy vybraných sudcov prechádzali do iných senátov. Žiadny náhodný výber sa pri tom nekonal. Jednoducho napísal, kto spisy vybaví. Rozhodnutie zdôvodnil citovaním rokovacieho poriadku, podľa ktorého rozvrh práce určuje predseda súdu. Rokovací poriadok je pritom podzákonná norma, ktorú nemožno stavať nad princípy ukotvené v zákone.
K obchádzaniu elektronického rozdeľovania spisov sa Š. Harabin iným spôsobom vrátil minulý mesiac. „V záujme plynulého vybavenia vecí“ rozdeľoval agendu, ktorá sa týkala odvolaní k rozhodnutiam zrušeného Špeciálneho súdu. Spisy pôvodne sedeli v jednom z trestných senátov Najvyššieho súdu. Š. Harabin však rozhodol, že tieto odvolania proti rozsudkom špeciálu preberú dva iné senáty.
Prípady medzi ne rozdelil na polovicu podľa poradia, v akom prišli na odvolací súd. Teda nie náhodným výberom. Takto mohol vopred vedieť, ktorému senátu pripadnú jednotlivé spisy. Okrem toho však urobil ešte jednu výnimku. Určil, že rozdelenie sa netýka prípadov podozrenia z mafiánskych vrážd, ktorým čelia gangy Okoličániovcov a Adamčovcov. Tie ostali tam, kde boli pridelené pôvodne.
Problémy s ústavou
Prerozdeľovanie spisov nenaráža len na zákon o súdoch, podľa ktorého sa pri ňom musí postupovať náhodným výberom. Pri prerozdeľovaní sa odníma nielen prípad sudcovi, ale zároveň i sudca stranám sporu. A práve to môže byť problém z hľadiska ústavy. „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi,“ píše sa v slovenskom základnom zákone.
TREND sa s otázkami v súvislosti s prerozdeľovaním spisov na Najvyššom súde obrátil na viacerých právnikov i Slovenskú advokátsku komoru (SAK). „Podľa SAK má každý ústavné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi. Predseda súdu môže postupovať iba v súlade s jeho zákonným oprávnením,“ uviedla komora bez konkrétnejších vyjadrení vo vzťahu k praxi na Najvyššom súde.
Otvorenejší bol jeden z členov predsedníctva komory Radoslav Procházka, ktorý je zároveň poslaneckým kandidátom opozičného KDH. „Zákon celkom jednoznačne vyžaduje použitie elektronickej podateľne aj v prípade, ak sa prijímajú opatrenia na redukciu rozdielov v zaťaženosti sudcov. Akékoľvek iné pridelenie je v priamom rozpore so zákonom o súdoch a práve preto je aj zásahom do práva účastníkov konania na zákonného sudcu, tak ako ho garantuje nielen ústava, ale aj európsky dohovor o ľudských právach,“ zhodnotil.
Na problém s ústavou upozornila aj advokátska kancelária bývalého predsedu federálneho ústavného súdu Ernesta Valka. „Odňať pridelenú vec jednému sudcovi a prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok,“ uvádza sa v jej stanovisku s odkazom na podobný komentár k ústave od právnika Jána Drgonca. Zmeny v rozvrhu práce, vydané predsedom súdu, by podľa stanoviska nemali zasahovať do zákonom stanovených pravidiel prideľovania vecí. Zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Jozef Vozár doplnil, že ak sa pri prerozdeľovaní nepostupuje náhodným výberom, účastníci konania majú právo proti takémuto postupu namietať.
Foto - SITA/Michal Burza
