Keby sa vrátila polovica emigrantov, Slovensko by bolo tigrom strednej Európy, hovorí IT expert

S nedostatkom kvalifikovaných IT pracovníkov nezápasí len Slovensko. Problém majú takmer všetky krajiny EÚ. Rozdiel je v tom, že napríklad Nemecko sa na tento stav pripravovalo roky a ďalšie štáty sa snažia hľadať riešenia, ako situáciu zvrátiť. Cestou je „verbovanie“ zahraničných študentov najmä z Východu.

V tejto oblasti by mal byť aktívny najmä štát, čo sa však na Slovensku nedeje. Prvý viceprezident IT asociácie Slovenska (ITAS) Mário Lelovský pre TREND opisuje, ako lákanie talentov prebieha a v akom stave je vzdelávací systém na Slovensku.

V rozhovore sa tiež dozviete

• Aké problémy má slovenské školstvo
• Čo robia Nemci inak
• Prečo vzdelávať zamestnaných
• Ako funguje "verbovanie" zahraničných študentov
• Prečo sa emigranti nechcú vrátiť späť  na Slovensko

Na Slovensku chýba veľký počet IT pracovníkov. Ako sa na tento problém pozerá ITAS?

Na trhu pozorujeme, že v IT sektore chýbajú špecialisti na všetkých pozíciách. Pred ôsmimi rokmi, keď sme robili prvú analýzu, polovica opýtaných firiem identifikovala, že má problém nájsť na dané miesto pracovníka. Pred piatimi rokmi vydala Európska komisia prieskum, v ktorom sa očakávalo, že v roku 2020 bude v Európe chýbať milión IT zamestnancov. Zriadila k tomu rôzne iniciatívy a začala nabádať krajiny, ako to riešiť. Nakoniec aj Digitálna koalícia je výsledkom jednej z týchto iniciatív.

Je možné vyčísliť, koľko ľudí v IT sektore chýba?

Už pred šiestimi rokmi chýbalo zhruba 10-tisíc IT pracovníkov. Navyše sa vtedy hovorilo, že ak sa nič zásadné neudeje, v roku 2020 to bude možno až 15-tisíc ľudí. Od roku 2015 deficit ítečkárov rástol o dvetisíc až 2 500 ročne. Na Slovensku máme len päť fakúlt, ktoré môžeme považovať za IT. Tri „hard“ a dve „soft“ IT. No a potom máme ešte niekoľko fakúlt alebo odborov hospodárskej informatiky. To je už však veľmi „soft“.

Nemecká pripravenosť

Má rovnaké problémy Západ?

Keď krajina zistí, že budú chýbať špecialisti, zasadne vláda, ktorá si dá urobiť analýzu, zamyslí sa a urobí strategické rozhodnutie. V Nemecku k tomu kancelárka Merkelová zorganizovala 300-členný tím. Ten povedal, čo všetko technologické procesy a zmeny v Priemysle 4.0 prinesú. Následne zistili, že im bude chýbať 120-tisíc IT pracovníkov. Preto zvolali ďalší tím ľudí, ktorý mal vymyslieť, ako to riešiť. Vytvorilo sa takzvané Arbeit 4.0 a z toho im vyšlo, čo všetko musia od základných až po vysoké školy urobiť. Vydali príkaz regionálnym ministrom školstva, že sa musia viac zamerať na takzvanú Fachschule. Je to dvojročné štúdium, niečo ako nižší stupeň bakalára, ale previazaný s praxou. Tieto odporúčania pritom platia aj pre Slovensko, no nikto sa nimi neriadi.

Čo robia Nemci v rámci systému inak?

Už v treťom alebo vo štvrtom ročníku základných škôl robia testy, ktoré majú povedať, na čo sa dieťa hodí. Rodičia aj škola sa ho snažia nasmerovať na oblasť ďalšieho štúdia, kde sa predpokladá, že bude úspešné. To sa tu nerobí. V školách síce máme kariérnych poradcov, no deťom nevenujú dosť času. V Nemecku zistili aj to, že chýba viac takzvaných odborov science, technology engineering, matematics (STEM). Preto podporili tvorbu nových odborov na stredných odborných školách. Deti si môžu vybrať, že v rámci IT idú študovať napríklad umelú inteligenciu či vývoj hier.

Spomenuli ste Fachschule. Ako funguje?

Keď študent ukončí strednú odbornú školu, môže ísť na magisterské štúdium na vysokej škole. U nás idú na magistra takmer všetci, tam asi len 20 percent, teda tí najlepší. Zhruba 40 percent ide na bakalára, no väčšinou profesijne orientovaného, čiže títo ľudia vidia relatívne dobre svoju budúcu profesionálnu dráhu. Počas štúdia je aj povinná prax. Magistra si z nich urobia len tí najlepší. Možno nie hneď, ale po dvoch či troch rokoch praxe. Posledných 40 percent, a to je hybná sila nemeckej ekonomiky, je Fachschule. U nás by sme povedali, že ide o nadstavbu alebo pomaturitné štúdium, ktoré je profesijne orientované.

U nás niečo podobné absolvujeme v rámci duálneho školstva.

Presne tu sa rozchádza naša odborná akademická mienka, že to nie je dobré, pretože to môže vyzerať tak, ako keby sme absolventovi už dopredu určovali jeho pracovnú kariéru. Čo keď sa ukáže, že na to nemá? Čo keď dané pracovné miesta nebudú k dispozícii? U nás idú deti do duálu, keď majú štrnásť rokov. Končia, keď majú sedemnásť alebo osemnásť. V Nemecku idú do dvojročného duálu 18-roční. Končia, keď majú 20, ale už najmenej pol roka pracovali vo firme, majú záverečnú prácu, ktorú im zadala firma, a do praxe prichádzajú ako skúsení profesionáli.

Aké výsledky to prinieslo v Nemecku?

Toto sa Nemcom podarilo spraviť tak precízne, že im ľudia prestali odchádzať z vidieka. Aj v malých či stredných mestách sa nachádzajú rôzne IT firmy. Začali totiž firmy motivovať. Povedali im, aby si urobili pobočky, prípadne aby založili miestnu firmu a na Fachschule otvorili pre ich potreby študijný odbor. U nás sú okresy, kde nenájdete jednu jedinú IT firmu. Prečo IT firmy nie sú v Rožňave? Lebo tam nemajú dosť kvalifikovaných ľudí.

Prečo niečo podobné nemôže fungovať aj na Slovensku?

Pri dokumente Arbeit 4.0 si Nemci najali firmu Boston Consulting Group, ktorej za analýzu toho, ako sa situácia bude vyvíjať, zaplatili nemalé peniaze. Spravila sa prognóza o tom, ktoré sektory pôjdu hore v pracovných pozíciách, ktoré dole. Odprezentoval som to už trom vládam, no zareagovali na to len niektorí politici. U nás ide o širší problém, pretože nám chýba niekto, kto by sa tejto problematike pozorne venoval. Lenže u nás je školstvo z hľadiska riadenia totálne decentralizované. Základné školy riadi samospráva, stredné školy riadia kraje, vysoké školy vlastne neriadi nikto, keďže majú akademickú samosprávu.

V čom sa to na IT trhu prejavuje?

Podľa nášho odhadu až polovica finančných prostriedkov, ktorá ide do vysokého školstva, sú vyslovene zmarené investície. Do stredného školstva je to niečo menej ako polovica a v prípade základného to nevieme vyhodnotiť. Ak deti nebudú mať kvalitnú výučbu matematiky už na základnej škole, potom si ju nevyberú ako maturitný predmet. Maturuje z nej ani nie 20 percent študentov. V odboroch STEM na vysokých školách by sme však potrebovali aspoň 40 percent takýchto študentov.

Problémom riadenie škôl

Ako treba riešiť školstvo?

Vláda by mala chytiť za pačesy vysoké a stredné školy, napríklad dať manažment stredných škôl pod ministerstvo. To, že to riadia kraje, nedáva logiku. Treba prehodnotiť pridanú hodnotu gymnázií a ich podporu na úkor odborných škôl, v ktorých je väčší potenciál pre budúcnosť.

Prečo je riadenie stredných škôl krajmi problém?

Ukázalo sa, že v globále samosprávy nevedia riadiť školy. Predstavte si, že voľby vyhrá v nejakom mestečku niekto, kto doteraz robil baníka, strojára či pracoval v obchode a okrem iného má na starosti školu v obci. Ako bude riadiť školy vrátane materských? Zaujímavosťou je, že Slovensko je jedna z mála krajín, kde sa rezort volá ministerstvo školstva. Iné krajiny preferujú ministerstvo vzdelávania. Asi vidíte ten rozdiel. Preto je na Slovensku roztrieštené aj celoživotné vzdelávanie či ďalšie vzdelávanie dospelých.

Roky sú problémom aj vysokoškoláci, ktorí končia na úradoch práce.