Keby študenti mali rozhodnúť o budúcnosti Slovenska, nemali by sme demokraciu

Keď ukončili výskum, jedným z hlavným odporúčaní niekoľkých desiatok expertov na otázku, ako riešiť nástup extrémizmu na Slovensku, bolo naučiť deti na školách lepšie kriticky myslieť. INEKO preto aj tento rok pokračuje vo svojej tour na školách.

Na niektorých diskusiách so študentmi ich sprevádza aj Zuzana Hlávková z Transparency International Slovensko, ktorá upozornila na problémy na ministerstve zahraničných vecí. So študentmi po celom Slovensku diskutujú o tom, prečo je dôležitá demokracia a ako by mala fungovať.

Zameriavajú sa pritom na témy, ktoré s tým súvisia, teda na korupciu, extrémizmus a populizmus. Aké k nim majú postoje študenti pre TREND.sk porozprával riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Aký je rozdiel v informovanosti a angažovanosti vo verejných veciach medzi stredoškolákmi a vysokoškolákmi?

Veľký. Treba však povedať, že sme diskusie robili napríklad na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, kde už sa predpokladá, že budú vedieť viac, lebo je to ich špecializácia. Avšak, kým magistri naozaj rozumeli tomu, o čom sa s nimi bavíme, a boli si aj viac vedomí riešení, bakalári ešte stále ako keby objavovali problémy.

Na stredných školách je to, samozrejme, o niečo horšie, pokiaľ ide o prehľad študentov. Súčasne však treba povedať, že je obrovský rozdiel, či ste na gymnáziu, ktoré má dobré výsledky a angažovaných učiteľov, alebo na nejakej odbornej škole, kde majú iné zameranie a verejná politika nie je ich priorita.

Ja som chodila na gymnázium, ale nepamätám si, že by sme niekedy bytostne riešili politiku. Dnes niektorí stredoškoláci spoluorganizujú protikorupčné pochody. Čím to je, že sa zaoberajú aj ťažkými témami? Je to dostupnosťou informácií?

Myslím si, že učitelia zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Videli sme to napríklad na gymnáziu v Považskej Bystrici, kde učí Juraj Smatana (aktivista, pozn. redakcie). Tam bol naozaj citeľný rozdiel, študenti mali veľmi dobrý prehľad. Rovnako v Michalovciach boli veľmi aktívni a informovaní a keď som sa potom rozprával s ich učiteľom, zistil som, že to je vlastne do veľkej miery jeho zásluha. Myslím si, že to isté je aj v prípade študentov, ktorí organizujú protikorupčné pochody.

Organizátori protestu Karolína Farská a Dávid Straka počas protikorupčného pochodu študentov Zdroj: Martina Brunovská

Poďme teda k tomu, ako vnímajú študenti, s ktorými ste diskutovali, korupciu na Slovensku?

Veľa študentov, najmä na stredných školách, neverí, že máme skutočnú demokraciu. Podľa nich politici len predstierajú demokraciu a v skutočnosti rozhodujú ekonomické záujmy a niekto iný. Myslia si, že politici dávajú len sľuby, ktoré sa neplnia a že korupcia je na najvyššej úrovni.

Súčasne až prekvapivo veľa študentov nám potvrdilo, že sami prišli do osobného styku s korupciou a že to považujú za niečo relatívne bežné na Slovensku. Najčastejšie spomínané oblasti, kde ju vnímajú, sú zdravotníctvo, polícia, úrady a dokonca aj školstvo a súdy.

A sú odolní voči korupcii?

Pýtali sme sa na jednej škole, či by boli ochotní nahlásiť úplatok a väčšina odpovedí bola, že nie. Zdôvodnili to tým, že by to aj tak k ničomu neviedlo a sami by si uškodili. Dosť nás zarazilo, že u nich nie je ochota bojovať za odhaľovanie korupcie.

Čo hovoria na protikorupčné pochody, ktoré organizujú ich vrstovníci?

Niektorí to ani neregistrujú. Najmä na školách s horšími výsledkami sú študenti výrazne pasívnejší a menej informovaní. Potom sú školy s angažovanými učiteľmi a tam poznajú aj mená organizátorov a požiadavky študentov. V najlepších školách vedia dokonca pomenovať, prečo je dôležité, aby odstúpil súčasný špeciálny prokurátor, prečo je zlé, keď je policajný prezident závislý od ministra vnútra, prečo je dôležité mať nezávislé súdy.

Vedia pomenovať aj riešenia?

Väčšinou áno. Hovoria o tom, že musíme mať nezávislé vyšetrovanie a súdnictvo, robiť odpočty sľubov politikov, aby sme vedeli poukázať, keď nejaký politik klame. Potom sú ale aj rozšírené názory, že potrebujeme viac priamej demokracie, čo je tenký ľad. V takýchto prípadoch sa snažíme študentom vysvetliť, že priama demokracia je fajn, ak máte vzdelaných ľudí, ktorí sa vedia rozhodovať. Keď ich však nemáte, tak to môže krajine naopak uškodiť.

Ako vnímajú rómsku otázku?

Dá sa povedať, že len od magistrov sme počuli kvalifikované názory a riešenia, ako vymaniť rómsku populáciu z chudoby. Hovorili, že to musí byť priorita vlády a že to treba riešiť systémovo cez vzdelávanie, pomoc pri výstavbe vlastného bývania, dodržiavanie hygienických štandardov. Na stredných školách ale predstava nebola veľmi jasná a objavovali sa dokonca aj extrémne názory.

Presne na to som sa chcela spýtať, či považujú extrémizmus za problém súčasnosti?

Áno. Môžem povedať, že tí študenti, s ktorými sme diskutovali, tak napríklad tvrdili, že rozumejú tomu, prečo je Marián Kotleba nebezpečný pre demokraciu, pre Slovensko. Súčasne nám hovorili, že poznajú veľa ľudí, ktorí s ním sympatizujú. Tiež veľa študentov uznalo, že správne pomenoval problémy, aj keď nemusia mať rovnaký pohľad na ich riešenie. Týka sa to práve neriešenej rómskej problematiky, ale aj korupcie, zneužívania moci, nekvalitných verejných služieb, regionálnych rozdielov.

Stretli ste sa s tým, že čím ste išli viac na východ krajiny, tým viac študentov sa prikláňalo k extrémizmu?

Na základe pár prednášok a diskusií neviem povedať, či je tam takýto trend. Robili sme si však inú analýzu. Pozerali same sa na to, koľko percent získala v jednotlivých okresoch strana Mariána Kotlebu vo voľbách a tam sme videli, že v zaostalejších okresoch má väčšiu popularitu.

Verejne sa niektorí študenti priznali, že s ním sympatizujú?

Na verejných prednáškach vám to nikto nepovie, ale pri hĺbkových diskusiách, ktoré sa robili v menšom okruhu študentov, sa niektorí priznali. Dlho sme s nimi diskutovali, prečo je to tak a vysvetľovali im, aké sú tam riziká. Potom aj študenti, ktorí s ním pôvodne sympatizovali, si tie riziká začali uvedomovať.

Čo alebo kto podľa mladých ohrozuje demokraciu na Slovensku?

Zaujímavé je, že vytŕčal práve Kotleba, ale napríklad Borisa Kollára nespomenuli. Viacerí sa vyjadrili, že v prípade Kollára je to len dočasná záležitosť, úlet, ktorý nebude dlho trvať. Napriek tomu, že to je protisystémový politik, ktorý dokonca v minulosti mal styky s predstaviteľmi mafie. Na to inak hovoria, že to nie je dôležité, že to bolo dávno a nebolo nič dokázané.

Potvrdilo sa nám, že spôsob komunikácie najmä Kollára, ale aj Kotlebu je akýsi moderný politický marketing, ktorý študentov veľmi oslovuje. Sami sa nám viackrát priznali, že sledujú videá, ktoré nahrávajú a šíria cez sociálne siete. Špeciálne dievčatá pri Kollárovi. Páči sa im, že hovorí jednoducho, zrozumiteľne a nehrá sa na žiadneho experta. Myslím si, že politici to vedia a vedia to aj využiť.

Kto je pre študentov najdôveryhodnejší a najmenej dôveryhodný politik?