Čo sa teda stalo? Vlaňajšok bol rokom rekordne lacnej elektriny aj plynu. Ich cena na burze nikdy nebola taká nízka a možno už ani nebude. Už vlani začala rásť, takže od budúceho roka by sa mohli zvýšiť aj koncové ceny. Ale žiadny stres. Cena na trhu je aj napriek nárastu stále nízka. A okrem toho, slovenskí politici v tandeme so šéfom regulátorov J. Holjenčíkom určite vymyslia spôsob, ako koncové ceny udržať. Hlavne teraz, keď im tečie do topánok.

Na začiatku „hystérie“ bol nápad prekopať sadzby za distribúciu elektriny a plynu. Poplatky za distribúciu pokrývajú náklady spojené s potrubiami, elektrickými vedeniami, prípojkami, a podobne. Idea bola taká, že celkové platby od zákazníkov zostanú plus-mínus rovnaké. Mali sa len pomeniť položky vo faktúrach, aby viac zohľadňovali náklady distribučných firiem. Distribučky nemali na nových pravidlách zarobiť. Naopak, ich príjmy to malo znížiť.

Lenže Holjenčíkov úrad si zjavne nedal tú námahu, aby vyrátal dosahy na jednotlivé skupiny zákazníkov.

Začali sa objavovať prípady extrémneho zdraženia. J. Holjenčík neustúpil. Klientom naznačil, že si za problém čiastočne môžu sami. Majú vraj zbytočne vysokú rezervovanú kapacitu, ktorú by si mohli znížiť. Zvýšením poplatkov ich chcú vraj motivovať, aby kapacitu uvoľnili.

Môže to byť pravda, lenže sú aj iné spôsoby. Mohli ich na problém najskôr dôsledne upozorniť. Mali ich pred hrozbou dvíhania cien varovať.

Takýchto klientov, ktorým mali ceny stúpnuť, je pravdepodobne minorita. To však neznamená, že na nich treba kašľať. Čo majú z toho, že priemerné ceny klesajú, keď oni platia viac?

Nové pravidlá vystrašili aj početnú skupinu zákazníkov, ktorým mala koncová cena klesnúť. Boli zmätení z toho informačného chaosu. Aj za to môžu regulátori, lebo im nové sadzby nevysvetlili.

Potom z toho vznikol taký zmätok, že Boris Kollár si mohol bez námahy kopnúť do Roberta Fica a Andrej Danko zase do skupiny EPH, ktorá ovláda jadro slovenskej energetiky. Úradu už dlho dýcha na krk čudná ideológia: Nejaký hybrid nacionalizmu a komunizmu. To ale nikdy nemôže fungovať v odvetví, ktoré sa postupne stáva trhovým. Zbytočne sa posilňuje ilúzia, že ceny energií nikdy nesmú narásť, že politici sa o všetko postarajú. Potom, keď bude zle, znova začnú tlačiť štátne peniaze tam, kam nepatria, a flákať oblasti, kde by mali byť aktívnejší.

Premiér teraz podkopal pozíciu svojho odvekého politického spojenca. Azda si to aj zaslúžil. Ale úradu treba teraz pomôcť, treba hovoriť o jeho chybách, počúvať jeho kritikov ale zároveň ho personálne a finančne posilniť, aby sa stal odbornejším, nezávislejším a rešpektovanejším. Najväčšie škody vzniknú vtedy, ak sa na jeho úkor posilnia populisti.