„Vyboxoval som si, že začíname so sériou personálnych auditov, čiže celá štátna správa, vybrané štátne podniky prejdú odbornými, ale aj procesnými auditmi. Plánujeme pripraviť tento materiál pre novú vládu, ktorá vzíde z volieb, aby už mala pripravené podklady na rozhodovacie procesy, kde a ako by mala 'zarezať',“ priblížil P. Kažimír.
Na tento audit chce vláda využiť celý volebný rok. „Chceme využiť volebný rok na to, aby sme nazbierali odborné argumenty na to, kde a koľko by sa malo popresúvať ľudí. Súhlasím s tým, že máme veľa zle platených zamestnancov verejnej správy a toto by sme mali zmeniť,“ myslí si P. Kažimír.
Zamestnateľní aj v súkromnom sektore
Vládu za rast počtu zamestnancov štátnej správy kritizoval opozičný poslanec Eugen Jurzyca (SaS). „V roku 2010 bolo vo verejnej správe zhruba 350-tisíc ľudí a v roku 2020 ich má byť 426-tisíc. Isteže boli nejaké metodické zmeny. Každopádne vyzerá to na pomerne razantný nárast. Máme dobré časy, súkromný sektor žiada viac ľudí," podotkol E. Jurzyca.
Podľa neho aktuálne ekonomicky dobré časy by sa dali využiť na presun týchto zamestnancov do súkromného sektora. „Sú zamestnateľní, súčasne by platilo, že keby sa s menším verejným sektorom zvýšili mzdy, tak by to zvýšenie bolo udržateľné,“ myslí si E. Jurzyca. Upozornil na to, že počas krízy sa práve týmto zamestnancom museli znižovať platy.
P. Kažimír uviedol, že je zástancom toho, aby sa verejný sektor nezväčšoval. „Je ale neférové ma kritizovať za metodologické zmeny,“ myslí si P. Kažimír. Vysvetlil napríklad, že zamestnanci bratislavského dopravného podniku spadajú pod verejný sektor. Nárast je tiež spôsobený počtom zamestnancov v samosprávach a vyšších územných celkoch.
„Na to my ako okruh štátu nemáme žiadny vplyv, oni majú vlastnú autonómiu,“ upozornil P. Kažimír s tým, že títo zamestnanci plnia dôležitú úlohu v oblasti sociálnych služieb. Tiež sa napríklad zvýšil počet asistentov učiteľov. „Tieto nárasty by neboli obhájiteľné pri takých klasických úradníkoch,“ dodal P. Kažimír.
