Od vtedy sa samozrejme veľa zmenilo. IFP počas druhej vlády Smeru posilnil personálne aj odborne a patrí k najkvalitnejším inštitúciám štátu. Najmä vďaka priateľstvu M. Filka a ministra financií Petra Kažimíra. Nie je žiadnym tajomstvom, že si rozumeli aj pri témach ako riadiť verejné financie (aj keď nie vo všetkom). Preto pôvodne odlišné svety pri sebe prirodzene fungovali.

Teraz sa P. Kažimír odhodlal ku kroku, ktorý na prvý pohľad nedáva zmysel a tieto svety k sebe ešte viac približuje. Minister k sebe volá človeka, ktorého môžeme pokojne označiť za najväčšieho konštruktívneho kritika jeho doterajšieho pôsobenia. Ľudo Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a jeden z najrešpektovanejších ekonómov na Slovensku, by sa mal stať poradcom P. Kažimíra pre projekt Hodnota za peniaze.

Plnohodnotný člen tímu

Nemá ísť len o akože funkciu. Ľ. Ódor by mal byť plnohodnotnou súčasťou projektu, ktorého je spoluautorom spolu so šéfom Útvaru hodnota za peniaze Štefanom Kiššom a Martinom Filkom. De facto bude tak trochu neformálnym šéfom Š. Kišša, no oficiálne aj organizačne zostane v úzadí. Mal by sa zúčastňovať všetkých dôležitých mítingov, aj rokovaní s predstaviteľmi ďalších ministerstiev.

Keď sa ho budú pýtať na nové miesto, bude pravdepodobne tvrdiť, že nie je úradníkom. Nie preto, že by sa hanbil alebo by sa chcel dištancovať od samotnej práce. Sám sa o robotu na reforme prihlásil ešte vlani. V rozhovore pre TREND konštatoval, že ak to politická situácia dovolí a projekt bude existovať stále v zmysluplnej podobe, veľmi rád by priložil ruku k dielu. Udržovať odstup si bude najmä pre prípad, že by reformný tím musel robiť kompromisy za hranicou tolerovateľnosti. Teda, že by politika a biznis opäť raz tvrdo chceli šliapať po verejnom záujme.

Pozícia poradcu Ľ. Ódorovi zaručuje komfort byť pri všetkom podstatnom a zároveň sa veľmi rýchlo rozlúčiť, ak si to situácia bude vyžadovať.

Ťažká váha do ringu

Nakoniec tento kompromis vyhovuje aj P. Kažimírovi. Ten veľmi dobre vie, že pôsobenie uznávaného ekonóma v budove ministerstva financií zvyšuje kredit reforme, celému rezortu a ešte aj osobe ministra financií. Zároveň si uvedomuje, že môže mu škodiť smerom do vlastnej strany a tiež v rámci koalície.

Ľ. Ódor nie je typ, ktorý by sa uspokojil s teplým miestečkom. Má ambície po sebe zanechať stopu. Dokazuje to jeho doterajšie pôsobenie na Inštitúte finančnej politiky, ktorý vybudoval ešte za čias Ivana Mikloša. Je autorom kľúčových legislatívnych opatrení, ktoré štandardizovali tvorbu rozpočtu a tiež spoluautorom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti aj s P. Kažimírom. Ním sa napríklad zaviedla dlhová brzda, ktorá bráni politikom nerozumne hospodáriť. Práve o tieto princípy sa zvedú po letných prázdninách ťažké súboje medzi politikmi.

Preto Ľ. Ódor nebude vyhovovať koaličným politikom, ktorí doteraz nerešpektovali tím projektu hodnota za peniaze a tiež tým, ktorí sa budú pokúšať rozobrať dlhovú brzdu. Vtip je v tom, že prevažne pôjde o tých istých politikov.

Prečo to P. Kažimírovi za to stojí? Je síce pragmatik, ale, paradoxne, mu ide o rovnakú vec ako Ľ. Ódorovi. Niečo zmysluplné po sebe zanechať.

Hľadá sa jeho nástupca

Ak by išlo všetko podľa plánu, ekonóm by v najbližších dňoch nastúpil na ministerstvo financií. V pondelok sa totiž Ľ. Ódorovi končí päťročný mandát člena rozpočtovej rady. Lenže má to háčik. Stále nie je známy jeho nástupca. Toho pre tentokrát nominuje prezident Andrej Kiska. Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti musí mať rada troch členov. „Funkcia člena rady zaniká uplynutím funkčného obdobia, a to dňom vymenovania nového člena rady,“ píše sa v zákone. Prezident má od uplynutia mandátu mesiac na to, aby dal návrh na nového člena rady do parlamentu.

Pôvodne sa medzi ľuďmi z fachu počítalo s Michalom Horváthom, ktorý pôsobí na prestížnych britských univerzitách. Renomovaný ekonóm už členom rady bol. Pred dvoma rokmi mu mandát skončil a nahradila ho nevýrazná a málo známa profesorka z bratislavskej Ekonomickej univerzity Anetta Čaplanová.

Horváthov návrat mal umožniť samotný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Lenže formulácia, ktorá ho mala vrátiť späť do rozpočtovej rady, v zásade hovorí, že mohol pokračovať len hneď po svojom prvom funkčnom období. Teda mohol byť zvolený namiesto A. Čaplanovej. „Tento člen rady môže byť zvolený za člena rady aj opätovne na najbližšie ďalšie funkčné obdobie,“ znie ústavný zákon. O jeho stopku sa teda postaralo slovíčko „najbližšie“, ktoré mu bráni byť nástupcom Ľ. Ódora. Nebyť toho, jeho meno by s najväčšou pravdepodobnosťou mala národna rada už na stole.

Do hry sa tak napríklad môže dostať súčasná šéfka IFP Lucia Šrámková. Okrem toho, že má podobne jastrabie zmýšľanie ohľadne fiškalnej politiky ako Ľ. Ódor, tak sa tiež koncom minulého roka dohodla s P. Kažimírom, že riadenie inštitútu potiahne len do polovice tohto roka. Poznámka na okraj, na dočasnom riadení IFP sa dohodla ešte s M. Filkom, ktorý smeroval vyššie.

Nech im to vydrží

Niet pochýb, že Ľ. Ódor ako tvorca rady má záujem na tom, aby ho vo funkcii člena nenahradila bábka. Pretože len tak možno zachovať kontinuitu v nezávislej inštitúcii, ktorá dozoruje a hodnotí narábanie politikov s verejnými financiami. Je na prezidentskej kancelárii, aby do mesiaca zohnala meno, ktoré bude toho zárukou. Dovtedy mladý tím hodnoty za peniaze na ministerstve financií odloží oslavy z príchodu silného hráča. A my, čo to sledujeme z diaľky budeme držať palce, nech spolupráca dua Kažimír­-Ódor vydrží čo najdlhšie. Je to v záujme Slovenska.