Zvolenie nového šéfa euroskupiny bolo len jedným bodom bohatého programu na pondelňajších rokovaniach, ale predchádzali mu zákulisné rozpory. Najviac do ohňa priliala práve kandidatúra Petra Kažimíra, ktorý ju ohlásil len niekoľko dní pred výberovým konaním.
Podľa medializovaných informácií mal dobrú šancu na získanie postu. Nakoniec však z voľby odstúpil aj napriek tomu, že po prvom kole hlasovania bol ešte v hre.
Chcel ukázať, že Slovensko má názor
Odstúpil vraj preto, aby splnil „najvyšší cieľ“ európskych sociálnych demokratov – „človeka s podobným politickým videním ako Jeroen Dijsselbloem“.
Víťazovi poprial veľa šťastia, keďže ho nečaká jednoduché obdobie. „Čaká nás náročný polrok zmien na architektúre menovej únie," vyhlásil tesne po voľbe.
Dodal, že rozhodnutie uchádzať sa o pozíciu videl ako výbornú možnosť prezentovať krajinu bez ohľadu na výsledok. Slovensko tak podľa neho ukázalo, že má názor.
S humorom zhodnotil voľby na svojom Twitteri, prirovnal ich k prvému rande so starou kamarátkou.
Kolegov socialistov prekvapil
O tom, že na prestížnu pozíciu mal Peter Kažimír zálusk, sa vedelo už dlhšie. Hovoril o tom aj odchádzajúci prezident, Holanďan Jeroen Dijsselbloem.
Medzi favoritov patril P. Kažimír okrem iného aj preto, že Smer v európskych štruktúrach patrí do frakcie socialistov. Keďže šéfom Európskej komisie i predsedom Europarlamentu sú politici z frakcie ľudovcov, táto pozícia mala v záujme rovnováhy pripadnúť socialistom.
Napriek tomu bola oficiálna prihláška slovenského ministra do výberového konania – ktorá prišla na poslednú chvíľu – prekvapením. Frakcia európskych socialistov sa totiž mala dohodnúť na tom, že jej kandidátom bude Portugalčan Mário Centeno.
V hre je aj nerovnováha
Peter Kažimír pri príchode na rokovania novinárom hovoril o inej verzii udalostí. Podľa neho sa socialisti najprv zhodli na podpore Piera Carla Padoana, ktorý ale nekandidoval.
„Nakoniec sme nedosiahli žiadnu zhodu a preto sme dvaja členovia rodiny sociálnych demokratov, ktorí sa uchádzajú o tento post,“ vysvetľoval.
Potvrdil aj to, že kandiduje so zámerom získať významnú pozíciu pre nové členské krajiny. „Keď sa pozriete na európsku mapu, tak zistíte, že reprezentácia zo strany nových členských krajín je veľmi malá. Áno, aj to je v hre,“ vyhlásil P. Kažimír.
Slovensko nedávno neuspelo pri pokuse stať sa novým sídlom Európskej liekovej agentúry. Jej osemsto zamestnancov sa tak z Londýna presúva do Amsterdamu.
Vraj hovorí predtým, ako rozmýšľa
Magazín Politico nečakanú kandidatúru slovenského financmajstra tiež interpretoval ako vzopretie sa „východnej Európy proti únijnému establišmentu“.
Tomu malo na P. Kažimírovi prekážať, že často hovorí prv, ako rozmýšľa. Jeden z informovaných zdrojov magazínu vraj pochyboval, či by bol slovenský minister schopný svojich kolegov neurážať.
Ďalšími kandidátmi boli Dana Reizniece-Ozola z Lotyšska, ktorá sa hlási k zeleným, a liberálny minister financií z Luxemburska, Pierre Gramigna.
Nový prezident dosahuje s pokrízovým Portugalskom rekordy
Mário Centeno bol kandidátom európskych socialistov. M. Centeno vo svojej doterajšej kariére pracoval predovšetkým v portugalskej centrálnej banke, kde posledných sedem rokov zastával pozíciu viceguvernéra. Ekonomické vzdelanie vrátane doktorátu získal na Harvarde.
V roku 2015 sa stal ministrom financií v Portugalsku, ktorému pomohol zotaviť sa z hospodárskej krízy. Krajina v súčasnosti svoje splátky z dlhu Medzinárodnému menovému fondu vracia predčasne. V krajine je známy svojimi ľavicovými názormi.
Podľa agentúry SITA napríklad krátko po nástupe demonštratívne zrušil šetriace opatrenia predchádzajúcej pokrízovej vlády. Označoval ich za príčinu trojročnej recesie, ktorú pod jeho vedením nahradil hospodársky rast. V súčasnosti má dosiahnuť 2,6 percent.
Pod jeho vedením tiež Portugalsko vykázalo najnižší rozpočtový deficit vo svojej demokratickej histórii. Tento rok podľa agentúry mieri k novému rekordu, najmä vďaka posilneniu ekonomického rastu, napísala agentúra Reuters.