Konštatuje to spravodajský server Politico pri príležitosti dnešného zasadnutia ministrov financií EÚ v Bruseli. Ministri financií sa stretnú vo formáte EÚ27, bez predstaviteľa Británie, aby prediskutovali posilnenie bankového systému a fiškálnych pravidiel v Únii.
Výhodu budú mať menšie krajiny
Popoludní dôjde aj k stretnutiu 19 ministrov krajín eurozóny, ku ktorým sa ako pozorovatelia pridajú ministri financií z Českej republiky a Chorvátska. Politico pripomína, že už v decembri bude zvolený nový šéf Euroskupiny.
Pre voľbu do tejto funkcie neexistujú žiadne formálne pravidlá. Aj napriek tomu sa črtá istá skupina favoritov na tento post. Náhradník J. Dijsselbloema by ale mal byť z menšej krajiny EÚ a nemôže patriť k európskym ľudovcom (EPP), ktorí obsadila všetky najdôležitejšie posty v euroinštitúciách.
Preto prichádzajú do úvahy ministri z tábora sociálnej demokracie, liberálov či zelených. Do skupiny favoritov podľa Politico okrem P. Kažimíra patrí Pierre Gramegna z Luxemburska, Mário Centeno z Portugalska a Dana Reizniece-Ozola z Lotyšska.
Kažimírovi vyčítajú mediálnu plachosť
V prospech P. Kažimíra, ktorý je považovaný za umierneného politika z tábora sociálnej demokracie, nahráva skúsenosť nadobudnutá počas vlaňajšieho predsedníctva v Rade EÚ, čo mu podľa Politico môže pomôcť pri presvedčovaní ostatných stredoeurópskych krajín, aby vstúpili do eurozóny.
Nevýhodou je jeho „mediálna plachosť“ a podobne ako u J. Dijsselbloema „jastrabí postoj“ voči zadlženému Grécku a ďalším krajinám, ktoré porušujú pravidlá EÚ, uviedol portál.
P. Gramegna je liberál, pochádza z malej krajiny, je veľmi obľúbený, má však nevýhodu, že z Luxemburska je aj súčasný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
M. Centeno má výhodu, že je členom „najúspešnejšej európskej socialistickej vlády“ a tiež pochádza z malej krajiny. Jeho šance podľa Politico znižuje skutočnosť, že jeho krajina len nedávno vystúpila zo záchranného programu EÚ.
Macron má zálusk na Junckerovu pozíciu
D. Reizniece-Ozola by sa v prípade zvolenia stala prvou ženou na tomto poste a vôbec prvým predstaviteľom pobaltských krajín v dôležitej európskej funkcii. Jej nevýhodou je, že pochádza z malej strany Zelených, pričom politiku v EÚ udávajú skôr väčšie politické zoskupenia.
Výpočet kandidátov na šéfa Euroskupiny tým nekončí, ako však upozorňuje Politico, francúzsky minister financií Bruno Le Maire či jeho taliansky kolega Carlo Padoan sú obaja z veľkých krajín, ktoré majú množstvo vlastných finančných problémov.
Okrem toho francúzsky prezident Emmanuel Macron má údajne zálusk na post predsedu eurokomisie pre svoju krajinu (J.-C. Juncker sa o druhý mandát uchádzať nechce) a taliansky expolitik Mario Draghi zase šéfuje Európskej centrálne banke (ECB).
