Od januára musia firmy, ktoré chcú vyviezť lacné slovenské lieky do zahraničia, hlásiť tento fakt Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠUKL). V prípade, že ten do tridsiatich dní vývoz lieku nezakáže, môže firma daný liek predať na lukratívnejšom trhu. Podľa informácií, ktoré poskytol portálu ZdravéZdravotníctvo.sk ústav, iba za tri mesiace podali distribútori 1 300 žiadostí o vývoz niektorého lieku. K zákazu vývozu žiadneho lieku doteraz nedošlo, aj keď Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou reexportu. Portál ZdravéZdravotníctvo.sk zistil, ktoré lieky sa vyvážajú najviac, a do ktorých krajín.
Obrovský trh paralelného obchodu
Konkrétnejšie informácie o tom, ktoré lieky sa vyviezli, do akých krajín a v akom množstve, zatiaľ k dispozícii od ŠÚKL nie sú. „Tieto žiadosti sa momentálne spracovávajú,“ informovala Valéria Pernišová z komunikačného odboru ŠÚKL portál ZdravéZdravotníctvo.sk. Obľúbeným trhom na vývoz liekov zo Slovenska je však podľa výkonného riaditeľa farmaceutickej firmy Phoenix Michala Krejstu Británia, za ňou nasleduje paradoxne Česko, škandinávske krajiny, Nemecko a Rakúsko. Samotné Česko má pritom tiež problémy s veľkou mierou vývozu liekov z krajiny. Import do Nemecka a Írska v súčasnosti klesá vplyvom zavedenia opatrení na zníženie cien liekov v týchto krajinách, rastie naopak do Švédska, Holandska a mierne aj do Británie.
Veľkosť celého trhu paralelného obchodu v EÚ dosahuje podľa M. Krejstu hodnotu 5,3 miliardy eur a za rok narástol o štyri percentá. Opiera sa pri tom o údaje Information Medical Statistics (IMS). V objeme vývozu dominujú lieky na srdcové a respiračné ochorenia. Čo sa týka hodnoty vyvezených liekov, vedú onkologické lieky a lieky na choroby nervovej sústavy. Cena niektorých drahých liekov je v spomínaných krajinách aj viac ako päťnásobne vyššia než u nás. U lacnejších generík je rozdiel niekedy až desaťnásobný. V peňažnom vyjadrení ide o rozdiely od pár eur až po stovky eur.
Ako uviedol M. Krejsta na marcovej konferencii Pharma LawConvention v Prahe, lieky vyvážajú zo Slovenska hlavne špecializované firmy s licenciou na distribúciu, ktoré sú priamo napojené na spolupracujúce lekárne. Približne štvrtina až tretina lekární na Slovensku podľa M. Krejstu nakupuje lieky za účelom ich predaja na reexport do iných krajín. Vyplýva to z dát IMS a Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Na Slovensku je takýchto špecializovaných firiem približne päťdesiat. Okrem toho sa reexportu venujú aj bežné distribučné firmy (približne 20), ktoré vyvážajú lieky priamo nakúpené od výrobcu.
Farmaceutické firmy pritom majú iba veľmi obmedzené možnosti, ako reexportu zamedziť. Istý priestor vidí M. Krejsta iba v legislatívnom stanovení hraníc pre lekárne, čím by sa zamedzilo predaju nakúpených liekov distribútorovi.
Lieky nechýbajú
Podľa generálneho riaditeľa Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR Adama Hlôšku k plošnému výpadku žiadneho lieku, za ktorý by nebola náhrada, a ktorý by ohrozil zdravie ľudí na Slovensku, zatiaľ nedošlo. Preto neboli splnené podmienky na zákaz vývozu bez toho, aby sa tým porušilo právo Európskej únie.
V prípade, že pacient nenájde predpísaný liek v lekárni, môže si ho objednať a lekáreň je podľa zákona povinná ho do 24 hodín zabezpečiť. Viaceré lekárne však tvrdia, že pri niektorých liekoch je to problém. Nevylučuje to ani A. Hlôška, pretože "zásoby sú veľmi tesné", no podľa jeho slov ide o výnimočné prípady a liek alebo jeho náhradu pacient obyčajne do nasledujúceho dňa dostane.
„Prípadné problémy so zabezpečením lieku môže pacient nahlásiť na ŠÚKL, ministerstvo zdravotníctva alebo aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tie následne problém riešia,“ povedal A. Hlôška.
Ušetrilo sa 76 miliónov eur
Ministerstvo zdravotníctva dnes informovalo, že v minulom roku zaplatili zdravotné poisťovne za lieky o 50 miliónov eur menej ako v roku 2011. Zároveň menej doplácali aj pacienti, a to o 26 miliónov eur, čo je medziročne 15-percentný pokles. Úspora je výsledkom liekovej reformy predchádzajúceho vedenia ministerstva zdravotníctva, ktoré posunulo cenu liekov na úroveň druhej najnižšej v EÚ. Okrem toho zaviedlo takzvanú generickú preskripciu, teda povinné predpisovanie účinnej látky namiesto konkrétneho lieku. Ten však lekári stále môžu uvádzať a zväčša aj uvádzajú na recepte v zátvorke. Pacient sa následne rozhoduje, či si v lekárni vyberie drahší originál alebo lacnejšie generikum s rovnakým liečivom.
Nižšie náklady na lieky môžu podľa A. Hlôšku súvisieť aj s prísnejšou kontrolou marketingu farmaceutických firiem voči lekárom, ktorú tiež zaviedla ešte pravicová vláda.
Nastavený trend poklesu cien liekov by mal pokračovať aj v tomto roku. Ministerstvo zdravotníctva predpokladá úsporu ďalších 76 miliónov eur. Tá by mala súvisieť s novým určovaním ceny liekov na Slovensku ako priemeru troch najnižších v EÚ. Podľa informácií ministerstva sa vďaka tomu zníži cena u 1 220 liekov, iba tri lieky budú mierne drahšie.
Top 10 najvyvážanejších liekov zo Slovenska:
- Humira (od AbbVie na reumatoidnú artritídu)
- Clexane (od Sanofi-Aventis na liečbu krvných zrazenín)
- Aranesp (od Amgen Europe na liečbu anémie)
- Enbrel (od Pfizeru na liečbu artritídy)
- Lucentis (od Novartis Europharm na liečbu poškodenej sietnice)
- Copaxone (od Teva na liečbu pri roztrúsenej skleróze)
- Tracleer (od Actelion na liečbu pri sklerodermii)
- Silgard (od Merck Sharp & Dohme, očkovacia látka na ochranu pred ochoreniami súvisiacimi s HPV)
- Avonex (od Biogen na liečbu sklerózy)
- Glivec (od Novartis na liečbu leukémie)
Zdroj: IMS (prezentácia Michal Krejsta - Parallel trade, comparison od the condidtions, tends and dynamics in CZ vs. Slovakia, konferencia Pharma LawConvention v Prahe)
Zdroj: Maňo Štrauch
Foto - Maňo Štrauch
