Výzva N. Nazarbajeva aktivizovať hľadanie zahraničných investorov prichádza po rozhodnutí centrálnej banky devalvovať národnú menu tenge. Jej guvernér Kajrat Kelimbetov 11. februára oznámil, že banka prestáva podporovať menovými intervenciami udržiavanie doterajšieho kurzu meny a stanovuje nový, takmer o pätinu nižší kurz na úrovni 185 tenge za dolár.
Národná mena je od septembra minulého roku viazaná na kôš troch mien – amerického dolára (s váhou 70 percent), eura (20) a ruského rubľa (10 percent). Okrem výrazného znižovania kurzu rubľa k doláru za jednou z hlavných príčin devalvácie guvernér označil odlev kapitálu z krajiny.
Z krajiny v minulom roku „odišli“ len priame zahraničné investície za osem miliárd dolárov. Devízové rezervy krajiny vlani klesli o takmer 14 percent. Koľko z toho minula centrálna banka na devízové intervencie na podporu predchádzajúceho kurzu meny, nebolo zverejnené. Výrazná devalvácia meny vyvolala napätie v spoločnosti, predovšetkým z obáv z vysokého rastu cien.
Zahraniční investori sa v Kazachstane doteraz sústreďovali najmä na veľké projekty v ťažbe ropy a zemného plynu. Prezident však nariadil ministrom vytvárať podmienky pre investície najmä v spracovateľskom priemysle, malom a strednom podnikaní.
Aby sa krajina odlíšila od ďalších stredoázijských štátov s rovnakou koncovkou -stan v názve (Tadžikistan, Turkmenistan, Uzbekistan, Kirgizstan) a stala sa pre zahraničných investorov „rozpoznateľnejšia“, N. Nazarbajev dokonca minulý týždeň navrhol zmenu názvu krajiny z Kazachstan na Kazak eli (Kazašský národ).
Kazachstan je spolu s Ruskom a Bieloruskom členom eurázijskej colnej únie, ktorá by sa mala postupne zmeniť na hlbšie integračné zoskupenie – Eurázijskú úniu.
