Obyvatelia Kazachstanu v nedeľňajšom referende veľkou väčšinou hlasov schválili rozsiahle zmeny ústavy, ktoré navrhol prezident Kasym-Žomart Tokajev. Vyplýva to z tzv. exit pollov, ktoré po skončení hlasovania zverejnila kazašská vláda, informovala agentúra AFP.
Z výsledkov troch exit pollov, teda prieskumov medzi voličmi vychádzajúcimi z hlasovacích miestností, vyplynulo, že reformu, v rámci ktorej sa má zmeniť asi tretina ústavy, podporilo viac než 74 percent voličov. Bezprostredne nebolo známe, ako priebeh a podmienky hlasovania hodnotia zahraniční pozorovatelia.
Odklon od super-prezidentského systému
Výsledky prieskumov, ktoré vykonali provládne inštitúty pre výskum verejnej mienky, boli zverejnené na kanáli kazašskej vlády na sociálnej sieti Telegram. Podpora pre navrhovanú reformu ústavy sa v nich pohybovala v rozmedzí 74,8 až 79,4 percenta.
Oficiálne výsledky hlasovania budú zverejnené až v pondelok. Podľa predbežných údajov sa na referende zúčastnilo 68,4 percenta oprávnených voličov.
Samotný prezident Tokajev zdôvodňuje ústavnú reformu potrebou odklonu od doterajšieho super-prezidentského systému, posilnením pozície parlamentu a prehĺbením demokracie a decentralizácie.
Koniec špeciálnym privilégiám
Pozorovatelia si však najviac všímajú zrušenie špeciálnych privilégií, ktoré ústava priznávala Tokajevovmu predchodcovi - dlhoročnému prezidentovi Nursultanovi Nazarbajevovi. Okrem iného mu priznávala titul ,,vodcu národa", ktorý jemu aj jeho príbuzným umožňoval aj po odchode z prezidentskej funkcie uplatňovať v krajine silný politický a ekonomický vplyv.
Novelizovaná ústava by mala zakázať príbuzným prezidenta, aby zastávali vplyvné štátne funkcie. Mala by tiež obmedziť právomoci hlavy štátu, výrazne posilniť rolu parlamentu a miestnych zastupiteľských orgánov. Väčší dôraz by sa mal v novej ústave klásť aj na dodržiavanie ľudských práv, pričom sa počíta aj s obnovou činnosti ústavného súdu.
Tokajev sa dostal k moci v roku 2019, keď nahradil autoritatívneho lídra Nazarbajeva. Ten vtedy odstúpil po viac ako 30 rokoch na čele krajiny po tom, ako si za svojho nástupcu vybral Tokajeva. Vplyvných postov šéfa kazašskej Bezpečnostnej rady a lídra vládnej strany sa Nazarbajev vzdal až v januári tohto roka, keď v krajine prebehla vlna násilných protestov a nepokojov, ktoré si vyžiadali viac než 230 životov.
Pozície v štátnych orgánoch a spoločnostiach po januárových nepokojoch stratili viacerí Nazarbajevovi príbuzní a osoby z jeho blízkeho okruhu. V súvislosti s nepokojmi sa objavili dohady, že išlo o súčasť boja o moc medzi garnitúrou súčasného a bývalého kazašského prezidenta.
Ďalšie dôležité správy
