Keď približne 200-tisíc Rusov v strachu pred odvodom utieklo do Kazachstanu potom, čo ruský prezident vyhlásil v septembri mobilizáciu, kazašský líder Kasym-Žomart Tokajev ich privítal a vyslovil poľutovanie nad ich „beznádejným“ trápením, píšu Financial Times.
Treba im pomôcť
„Musíme sa o nich postarať a zaistiť im bezpečnosť. Toto je politický a humanitárny problém,“ povedal Tokajev po tom, čo Putinov mobilizačný rozkaz vyvolal exodus Rusov, ktorým hrozilo, že ich v blízkej budúcnosti pošlú na ukrajinský front.
Tokajevovo vrúcne prijatie Rusov bolo jasnou správou pre Moskvu, že zavládla nová realita a štáty v strednej Ázii a na Kaukaze sa usilujú dištancovať od vojny, ktorú Putin rozpútal na Ukrajine. Kazachstan, ktorý býval jedným z najvernejších spojencov Moskvy, odmietol podporiť ruskú inváziu či uznať ďalšiu anexiu ukrajinského územia.
Nové príležitosti
Ruská vojna na Ukrajine ponúkla krajinám ako Kazachstan príležitosť „ukrajovať zo závislosti od Moskvy všade, kde je to možné“, povedal Temur Umarov z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP).
Kazašský prezident po vypuknutí konfliktu na Ukrajine spustil diplomatickú ofenzívu, aby zaistenia stability a bezpečnosti svojej krajiny zapojil čo najviac svetových lídrov, pričom v auguste podpísal dohodu o výmene spravodajských informácií s Tureckom, ktoré je členským štátom NATO.
Ak by bol Kazachstan takúto dohodu podpísal pred vojnou, „bolo by to chápané ako veľká rana zasadená Moskve,“ povedal Umarov. „Ale v tejto tu nie je nič, čo by Rusko mohlo urobiť, aby nám v tom zabránilo,“ dodal.
Boja sa ochrany
Keď Kazachstan v septembri navštívil čínsky líder Si Ťin-pching, zaviazal sa, že bude podporovať jeho „územnú celistvosť“, čo jeden z najväčších problémov krajín, kde žije početná ruská menšina. Dôvodom ruskej invázie na Ukrajinu bola totiž aj „ochrana“ jej ruskojazyčného obyvateľstva.
Von chcú aj iní
Podobne ako Kazachstan si cestičky zo zovretia Moskvy hľadajú aj ďalšie republiky bývalého Sovietskeho zväzu v súčasnosti združené v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO, ktorej členmi sú Okrem Ruska a Kazachstanu aj Bielorusko, Kirgizsko, Tadžikistan a Arménsko.
Jedinú výnimku tvorí Bielorusko, ktorého autoritársky prezident Alexandr Lukašenko zostáva aj naďalej verným spojencom Vladimira Putina.
Ďalšie dôležité správy
