Česko s najväčšou pravdepodobnosťou nepošle do Ruska v rámci tendra na dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany takzvaný bezpečnostný dotazník. To by prakticky znamenalo vylúčenie ruskej štátnej firmy Rosatom z účasti na tejto zákazke. Je to reakcia na sobotňajšie (17. 4.) zverejnenie informácií bezpečnostných služieb, že sa ruská rozviedka GRU mala podieľať na výbuchu muničných skladov vo Vrběticiach v roku 2014. Informoval o tom server e15.cz.
„O tendri bude rozhodovať budúca vláda. My pripravujeme bezpečnostné posúdenie a neviem si predstaviť, že by sme po posledných udalostiach oslovili aj Rosatom. Pravdepodobnosť, že bude pozvaný do tendra, je teda minimálna," povedal pre denník E15 minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček.
Česko vyhostí 18 ruských diplomatov, ruskí agenti mali byť zapojení do výbuchu vo Vrběticiach
Podľa informácií z okolia českého premiéra Andreja Babiša je možné predpokladať, že vláda o vylúčení Rosatomu z prípravy tendra rozhodne do niekoľkých dní. Vicepremiér Jan Hamáček v relácii Českej televízie Otázky Václava Moravca v nedeľu povedal, že Rusi by sa nemali na tendri na dostavbu Dukovian zúčastniť ani v rámci konzorcií s ďalšími spoločnosťami.
Zapojenie Ruska do výbuchu muničného skladu vo Vrběticiach ochladí podľa ekonómov obchodné vzťahy Česka a Ruska. Do akej miery kauza ovplyvní česko-ruský biznis je však podľa nich zatiaľ predčasné hovoriť.
„Teraz musíme počkať, aký bude postup Európskej únie voči Rusku. Či sa pristúpi k ekonomickým sankciám a akú budú mať podobu. Tak či onak však môže dôjsť k ochladeniu obchodných vzťahov," povedala pre E15 analytička Raiffeisenbank Helena Horská. Dodala, že v prvom rade bude mať kauza vplyv na oblasť energetiky.
Rusko si predvolalo českého veľvyslanca v Moskve
Vrbětická kauza sa však odrazí aj na ďalších oblastiach česko-ruského biznisu. V Rusku v posledných rokoch uzatvárali niektoré české firmy zmluvy za miliardy korún. Viacero zmlúv a dohôd uzatvorili v novembri 2017 na česko-ruskom podnikateľskom fóre za prítomnosti prezidenta Miloša Zemana. Išlo o zmluvy a dohody za 19 miliárd Kč (832,83 milióna eur).
Najväčší objem spolupráce si vtedy zabezpečil Zetor Tractors. Spoločne s firmou KEMZ mal v pláne štyri projekty. Česká firma dodáva do Ruska komponenty traktorov, v miestnom závode sú potom montované.
Spoločnosť GE Aviation Czech, ktorá vyrába turbovrtuľové motory, zasa uzatvorila zmluvu s firmou UZGA (Ural Works of Civil Aviation) a firma Pragoimex podpísala zmluvu so spoločnosťou Uralvagonzavod o tom, že bude pracovať na modernizácii českých električiek ČKD T-3 pre ruské mestá.
Firma Brisk z Tábora uzatvorila dohodu o spolupráci s vládou Samarskej oblasti. Spolupráca sa týkala výroby senzorov pre ruský automobilový priemysel v meste Togliatti.