Akcia sa koná napriek tomu, že španielsky ústavný súd pred troma dňami zakázal aj toto nezáväzné hlasovanie, pretože má znaky referenda. Konzervatívna ústredná vláda v Madride chce snahe Kataláncov o všeľudové hlasovanie zabrániť, aby znemožnila akékoľvek spochybňovanie španielskej celistvosti. Argumentuje napríklad tým, že by o otázkach, ktoré ovplyvňujú celé Španielsko, nemala rozhodovať len časť občanov.
Podľa katalánskej regionálnej vlády ale Madrid svojím postupom porušuje ich právo na účasť na slobodu prejavu a slobodu myslenia. Neustálym sa obracaním na súdy má zneužívať moc a justíciu na riešenie politických sporov, odkazujú Katalánci.
Hlasovať majú ľudia na školách do kartónových škatúľ bez úradnej pečate. Do „volebných komisií“, ktoré budú na hlasovanie dohliadať a potom hlasy sčítať, sa prihlásilo cez 40-tisíc dobrovoľníkov. Využitie škôl už kritizoval katalánsky prefekt, ktorý upozornil katalánsku vládu, že k udalosti nesmie využívať štátne objekty.
Volanie po nezávislosti silnie medzi Kataláncami od roku 2010, kedy ústavný súd upravil podmienky autonómie Katalánska. Okrem iného odstránil uznanie katalánskeho „národa“. Keď Madrid v roku 2012 odmietol priznať Katalánsku viac autonómie vo výbere a správe daní, rozhodla sa regionálna vláda usporiadať referendum.
Úsilie o referendum, ktoré by malo dopomôcť ekonomicky významnému regiónu s vlastným jazykom a kultúrou k politickej i hospodárskej nezávislosti od Madridu, rozvírilo v krajine debatu, či reformovať ústavu z roku 1978 a poskytnúť 17 španielskym regiónom väčšiu mieru autonómie.
Prieskumy ukazujú, že väčšina Kataláncov je pre referendum, ale sú nerozhodní, či chcieť väčšiu autonómiu. Mnohí zmenili názor, keď Európska komisia varovala, že nezávislé Katalánsko nebude členom Európskej únie.
