TANAP s dĺžkou 1 850 kilometrov vedie cez celé územie Turecka od hraníc s Gruzínskom na západ po turecko-grécku hranicu. Je najdlhšou súčasťou projektu Južný plynový koridor, ktorý má prepraviť zemný plyn z azerbajdžanského náleziska Šah Deniz v Kaspickom mori cez Azerbajdžan a Gruzínsko do Turecka a – po dobudovaní nadväzujúceho Transjadranského plynovodu (TAP) – ďalej do Grécka, Albánska a Talianska.

Kaspický plyn sa blíži k Európe, no Rusko s tým nemá nič spoločné

Transanatolský plynovod Zdroj: Wikipedia.org

Mapa vo väčšom rozlíšení

Ak budú zdroje, môže konkurovať Nord Streamu 1 

Kapacita Transanatolského plynovodu je v prvej etape 16 miliárd kubických metrov plynu ročne, z toho šesť miliárd kubických metrov azerbajdžanského plynu bude odoberať Turecko a desať miliárd má smerovať ďalej na európsky trh.

Kapacitu TANAP-u možno v ďalšej etape (do roku 2026) zdvojnásobiť a neskôr dokonca zvýšiť na 60 miliárd kubických metrov. Pre porovnanie – kapacita plynovodu Nord Stream 1 z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora je 55 miliárd kubických metrov.

Podľa predpokladov sa azerbajdžanský plyn dostane do Európy v roku 2020, po dobudovaní plynovodu TAP, ktorý vedie z turecko-gréckej hranice cez Grécko, Albánsko po dne Jadranského mora na juh Talianska. V súčasnosti je na jeho trase ukončených 70 percent stavebných prác.

Rusko nechce turkménsky plyn v Európe 

Rozširovanie kapacity plynovodu TANAP bude závisieť od dodatočných zdrojov azerbajdžanského exportného plynu, prípadne zapojenia ďalších zdrojov v oblasti Kaspického mora. V tejto súvislosti sa spomína najmä turkménsky plyn.

Jeho prepojenie s projektom Južného plynového koridoru však predpokladá vybudovanie Transkaspického plynovodu, ktorý by spojil Turkménsko s Azerbajdžanom po dne Kaspického mora. Výstavbe však dôrazne bráni Rusko, ktoré sa odvoláva na neukončenú delimitáciu hraníc v Kaspickom mori a údajné ekologické riziká tohto projektu.

Dĺžka celého Južného plynového koridoru je 3 300 kilometrov a celkové náklady na jeho výstavbu sa odhadujú na vyše 40 miliárd dolárov. Projekt je jednou z priorít Európskej únie a zodpovedá jej energetickej stratégii diverzifikácie zdrojov energie a znižovania závislosti od ruského plynu.