Francúzsko v moci islamu a na čele štátu stojí moslimský prezident. Pre niektorých temná a depresívna vízia Francúzska v roku 2022, ktorú opísal kontroverzný francúzsky spisovateľ Michel Houellebecq.

Jeho kniha pod názvom Soumission (Podriadenie) vyšla súčasne s útokmi na satirický magazín Charlie Hebdo. Kniha už niekoľko týždňov v médiách vyvoláva rozporuplné reakcie (v angličtine bude k dispozícii až v septembri).

Opitý génius

M. Houellebecq je geniálny exot. Pri práci tento 57-ročný Francúz veľa pije a doslova sa vyžíva v kritike a kontroverznosti. Je známy rozhovormi, na ktorých bol podnapitý a robil sexuálne návrhy reportérkam.

Jeho deň vo francúzskom byte nie je ničím zvláštny. Chodí vo flanelovej košeli a papučiach, sadne si do kresla a za deň dokáže vyfajčiť štyri krabičky cigariet. Keď sa ho novinárka Susannah Hunnewell pýtala na otázky, zavrel oči a premýšľal. Niekoľkokrát sa ho dokonca spýtala, či nezaspal. Nakoniec vydýchol cigaretový dym a odpovedal znudeným monotónnym hlasom.

Jeho hudobným obľúbencom je rocker Iggy Pop (kedysi mu zložil poklonu, keď mu I. Pop povedal, že za posledných desať rokov prečítal len jednu knihu – tú od neho), ktorého počúva pri písaní.

Jeho diela ovplyvnilo neľahké detstvo, keďže o neho stratili bohémski rodičia záujem. Putoval do severného Alžírska, kde ho vychovávala babička. V dospelosti patril medzi stratenú generáciu - bol často nezamestnaný a prepadal do depresií. Niekoľkokrát skončil na psychiatrickej klinike.

Prostitúcia je fajn vec

Až v dospelosti sa presadil knihami, ktoré otočili jeho bežný život na najpopulárnejšieho žijúceho spisovateľa vo Francúzsku. Svoje promo si robí rozhovormi, kde si nekladie servítky pred ústa. Pred dvoma rokmi napríklad povedal, že prostitúcia je skvelá vec, pretože robí ľudí šťastných.

„Veľa Britov aj Američanov za to platí. Sú šťastní a dievčatá tiež. Zarábajú peniaze,“ povedal pre Paris Review. Sex a láska sa tiahne takmer všetkými dielami a znamená skôr únik z reality a cynizmus v nich obsiahnutý je zrejme len odrazom ťažko raneného melancholika. Jeho diela ovplyvňovali spisovatelia, filozofi a básnici ako Baudelaire, Nietzsche, Schopenhauer či ruský velikán Dostojevskij.

Globálne odozvy získali jeho diela až po tom, keď sa čoraz častejšie obúval do moslimov. V rozhovore, v ktorom prezentoval knihu Platform z roku 2001, povedal, že islam je najstupídnejšie náboženstvo na svete. Kvôli týmto slovám putoval až pred súd, ktorý nakoniec vyhral, argumentujúc slobodou slova.

Politická fikcia

Najnovšie dielo Soumission je pohľadom do budúcnosti, ktorý ovládnu moslimovia. V knihe opisuje politickú budúcnosť Francúzska takto: Socialista François Hollande sa po svojom druhom funkčnom období už viac neuchádza o svoj úrad a preto sa politické strany naprieč ľavicou a pravicou spriahnu s moslimskými politikmi proti silnému súperovi - Národnému frontu Marine Le Penovej, ktorá buduje politickú kariéru na nenávisti voči imigrantom a islamu.

M. Le Penovej sa však v románe nepodarí vyhrať prezidentské voľby a tak do kresla v Elyzejskom paláci zasadne Mohamed Ben Abbes. Strana Moslimské bratstvo následne spoločne s premiérom Francoisom Bayrouom, teda ďalším skutočným politikom, premení Francúzsko v islamský štát. Charizmatický vyznávač islamskej viery začne postupne zavádzať islamskú výučbu v školách, šaríu, mnohoženstvo a zahaľovanie žien, ktorých vracia do domácnosti a zakazuje slobodu vyznania.

Hrdina, ktorý sa dá presvedčiť na viacero manželiek

Rozprávač románu je François, ktorý vykazuje všetky rysy houellebecqovského hrdinu. Je to odcudzený chlapík so zmyslom pre humor, veľa fajčí a pije, stretáva sa s byrokraciou a nedostatkom kvalitného sexu. Zisťuje, že sex bez lásky už mu veľa nehovorí.

Do smrti je však ďaleko a François sa prepadá do úzkosti. Premýšľa nad prestupom ku katolíkom, ale nie je toho schopný. Nástupom islamu sa mu pretvára aj akademická pôda. Patronát nad univerzitou Sorbonne preberá Saudská Arábia a profesori musia odísť, pokiaľ sa nestanú moslimami.

Hrdina sa však vzdáva, že keď ho rektor univerzity presvedčí lepším platom, materiálnymi výhodami a novým pohľadom na skazený svet. Vnútorne nie je o rozhodnutí ostať na škole presvedčený, napriek tomu je šťastný. Teší sa z nového života a prísľubu niekoľkých manželiek, ktoré mu škola ponúka ako príjemný bonus. Ústrednou pointou nie je teda islam, ale zbabelá spolupráca francúzskej elity s novým režimom, ktorý podľa autora prezentuje barbarov novej doby.

Zhutňuje len budúci vývoj

Kniha podľa slov autora je uvedená pod mottom: V roku 2015 stratím zub, v roku 2022 budem oslavovať Ramadán. Autor tvrdí, že kniha nie je kritikou islamu, ale „urýchlením dejín“. „Zhutňuje vývoj, ktorý je podľa mňa pravdepodobný,“ povedal o svojom šiestom románe.

Priznal, že román má popularitu práve v tom, že ľudia sa boja. Podľa neho dosť dobre ani nevedia, z čoho ten strach pramení, či z krajnej pravice, alebo z moslimov. „Všetko zostáva v tieni,“ dodal. Autor je vo Francúzsku kritikmi označovaný za rasistu, čo berie s chladnou hlavou. Tvrdí, že „islamofóbia nie je druh rasizmu“.

Na svoju víziu má M. Houellebecq plné právo podobne ako magazín Charlie Hebdo za svoje karikatúry. Je však nepochybné, že najslávnejší francúzsky spisovateľ si vybral na vydanie knihy nevhodný termín (deň pred útokmi) a kniha len posilní vo Francúzsku už tak silné islamofóbne napätie. A to bez ohľadu na to, že knihu možno vnímať aj iba ako typ čierneho humoru, čo v jeho prípade nie je vylúčené. Spisovateľ odmieta zodpovednosť, že politický vývoj, ktorý v knihe opísal, zásadne ovplyvní chod dejín.

Francúz, ktorý sa dlho považoval za ateistu, tvrdí, že islam nie je až taký dôležitý, ale odzrkadľuje modernú dobu: Ľudia žijú v emocionálnej a názorovej prázdnote, sú slabí a osamelí. Potrebujú sa niečomu odovzdať – v tomto prípade princípom islamu, ktorý je vo Francúzsku na vzostupe.

Z Európy moslimský kontinent? Nič tomu nenaznačuje

V celej Európe vzrastie podľa organizácie Pew Research Center podiel moslimov v rokoch 2010 až 2030 zo šesť a osem percent populácie. Z celosvetovej moslimskej populácie ich budú v Európe žiť len asi tri percentá. Väčšina moslimov bude aj počas najbližších pätnásť rokov naďalej žiť vo východnej Ázii, na Blízkom Východe a v Afrike.

Členskými krajinami EÚ s najväčším podielom moslimov zostanú Cyprus (23 percent), Bulharsko (16 percent), Francúzsko (10 percent) a Belgicko (10 percent). Dokonca aj v krajinách čeliacich prisťahovalectvu zo severnej Afriky bude v roku 2030 moslimov stále relatívne málo: V Španielsku len 3,7 percenta a v Taliansku 5,4 percenta.