Urán zažíva renesanciu vďaka záujmu o jadrovú energiu v snahe o riešenie klimatickej krízy. Austrálsky podnikateľ a CEO spoločnosti NexGen Leigh Curyer, ktorý sa venuje ťažbe uránu už takmer dve desaťročia, si všimol výraznú zmenu. Po katastrofe v jadrovej elektrárni vo Fukušime v roku 2011 sa verejná mienka o jadrovej energii výrazne zhoršila a cena uránu – kľúčovej suroviny pre jadrové palivo – klesla na historické minimá.
Za posledných päť rokov sa situácia otočila, informuje BBC. Cena uránu vzrástla o viac ako 200 percent, čo z neho urobilo jednu z najvýkonnejších komodít tohto roka. L. Curyer pripisuje tento obrat zmene vnímania jadrovej energie, ktorá sa začala v roku 2018, keď zakladateľ Microsoftu Bill Gates označil jadrovú energiu za „ideálne riešenie na zvládanie klimatických zmien“.
V roku 2022 sa pridala Európska únia, ktorá vyhlásila jadrovú energiu za klimaticky priaznivú. Spojené kráľovstvo pod vedením vtedajšieho premiéra Borisa Johnsona stanovilo cieľ, aby jadrová energia tvorila aspoň 25 percent z celkového energetického mixu krajiny.
Tieto udalosti boli podľa L. Curyera „katalyzátorom“ pre uránový priemysel a zásadne zmenili vyhliadky jeho spoločnosti NexGen, ktorá vyvíja najväčšiu uránovú baňu v Kanade. Curyerov telefón je zaplavený telefonátmi od investorov z celého sveta – niečo, čo sa počas jeho predošlých 17 rokov v odbore nikdy nestalo.
Spor o najväčšiu lítiovú baňu v Európe naberá geopolitický rozmer
Projekt NexGen sa nachádza v odľahlej oblasti Athabasca Basin na severe provincie Saskatchewan, ktorá je známa bohatými ložiskami uránu. Aj keď baňa nebude komerčne funkčná minimálne do roku 2028, hodnota spoločnosti už dosahuje takmer štyri miliardy dolárov.
Ak projekt dostane súhlas od regulačných úradov, samotná NexGen by mohla v nasledujúcom desaťročí pomôcť Kanade stať sa najväčším producentom uránu na svete a zosadiť Kazachstan z vedúcej pozície.
Urán sa nachádza po celom svete, ale obzvlášť bohaté ložiská sú v Kanade, Austrálii a Kazachstane. To, čo robí kanadský región Athabasca jedinečným, je mimoriadne vysoká kvalita uránu, hovorí profesor jadrového inžinierstva na McMaster University Markus Piro.
Kanada stanovila prísne pravidlá pre predaj uránu do zahraničia a povoľuje jeho použitie výlučne na výrobu jadrovej energie. Ako krajina prvej kategórie v jadrovom priemysle má Kanada nielen ložiská uránu, ale aj kapacitu na jeho spracovanie do jadrového paliva.
Po vyťažení sa urán spracováva na tzv. žltý koláč (yellowcake), ktorý sa potom obohacuje – buď v Kanade, alebo v zahraničí – a následne sa používa ako palivo pre jadrové reaktory. „V Kanade máme kompletný reťazec, čo nie je samozrejmosť vo všetkých krajinách,“ dodáva M. Piro.