Slovensko nie je v očiach zahraničných podnikateľov to, čo bývalo. Prilákať investora z cudziny je v ostatnom čase náročnejšie. Napriek tomu, že vlani k dobrým správam v podobe jednoduchého daňového systému a stále relatívne lacnej práce pribudlo predeurové stanovenie výmenného kurzu a tým zrušenie kurzového rizika.
Ešte v polovici minulého roka investori oslovovali Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) s projektmi sami. Potom sa situácia otočila. „Badáme, že investori z Nemecka, zo Spojených štátov a z Veľkej Británie váhajú, celý proces sa predlžuje,“ hovorí za agentúru vedúca jej odboru generovania projektov Barbora Miklošková.
Najhorší v regióne
V čase krízy sa ťažšie požičiavajú peniaze, a tak investori prehodnocujú zámery. Analytici pôvodne očakávali, že hrubý prílev priamych zahraničných investícií bude v roku 2008 okolo troch až štyroch percent HDP. No štatistiky z prvého polroka naznačujú, že išlo o príliš optimistické vízie.
TRENDU po prepočítaní údajov zo Svetovej banky vyšlo, že ukazovateľ aktivity zahraničných investorov v prepočte na HDP sa nachádza len málo nad jedným percentom. Slovensko tak v rámci regiónu Vyšehradskej štvorky vyšlo najhoršie. S hodnotou 2,3 percenta ho predbehlo i v problémoch sa zmietajúce Maďarsko.
Na vrchol rebríčka sa dostala Česká republika. Potešiteľné je aspoň to, že hoci sa pre globálne zhoršovanie ekonomickej klímy spomaľoval prílev investícií v celej V4, vo všetkých štyroch krajinách sa udržal v pluse.
„Je možné, že Slovensko v danej chvíli vyčerpalo absorpčnú kapacitu príjmu priamych zahraničných investícií,“ zamýšľa sa Vladimír Zlacký z oddelenia transakčného poradenstva Ernst & Young. Zahraničné firmy sa sústredili na infraštruktúrne silnejší západ krajiny, kde sa možnosti dostupnej pracovnej sily zužujú.
Ako nevýhodu to oproti Česku a Maďarsku vidí aj hovorkyňa SARIO Jana Murínová. Pri rokovaniach o projektoch síce Slovensku nahráva relatívne vysoký počet nezamestnaných, no pohľad na štruktúru tejto masy sa taký príťažlivý nezdá. „Navyše, mobilita pracovnej sily je oproti susedným štátom nízka,“ dodáva hovorkyňa agentúry.
Na druhej strane, Slovensko stále ťaží z jednoduchého daňového systému a južné oblasti priťahujú dobrou dopravnou sieťou – za maďarskou hranicou. Poľsko, ktoré je na tom podobne, čo sa týka problémov s pracovnou silou a infraštruktúrou, má v porovnaní so Slovenskom predsa len výhodu: väčší trh a možnosť lodnej dopravy. No porovnávania nehodno obmedziť na vyšehradský región.
Na obzore sa objavil papierovo nový súper. Júlové výsledky prieskumu Ernst & Young o atraktívnosti Európy pre zahraničných investorov ukázali, že čoraz viac si z objemu investícií odkrajovalo Rusko. Aspoň do polovice vlaňajška, keď ešte globálna kríza nemala na ruskú ekonomiku také zničujúce následky. Na novšie čísla treba počkať.
Budúcnosť v R&D
Zmeny nastávajú nielen v objeme, ale i v štruktúre investícií. Na Slovensko viac nesmerujú veľké strojárenské projekty. A preč sú časy, keď marketing SARIO pozostával z toho, že investori prišli sami. Skôr dochádza k expanzii etablovaných spoločností, opisuje J. Murínová. Dodáva, že práve z nich bude do budúcnosti prameniť prílev investícií.
Preto v apríli agentúra zriadila takzvaný aftercare odbor, ktorý sa má orientovať na starostlivosť o už usadených investorov. Tá zahŕňa asistenciu pri hľadaní nehnuteľností či pracovnej sily. „Nedávno sme napríklad riešili problémy s výpadkom energie a tiež sme tlmočili pripomienku k zákonu,“ spomína J. Murínová.
Aj takáto podpora by mala presvedčiť investorov, že sa im na Slovensku expandovať oplatí, najlepšie do projektov s vyššou pridanou hodnotou. Príklad je spoločnosť Johnson Controls, ktorá sa špecializuje na automobilové interiéry. Na Slovensko najprv prišla s montážnym projektom, neskôr začala vyrábať. Dnes z európskej centrály v Bratislave riadi ostatné pobočky, zatiaľ čo v Trenčíne inovuje produktové portfólio.
Investičná agentúra má stále najviac rozpracovaných projektov s domicilom v Nemecku. V tom nie je nič nové. No úplne sa zmenila situácia v súvislosti s ukončenými scenármi. Tam sa práve zobrazuje váhavosť Nemecka, USA a britských investorov. Vlani medzi ukončenými projektmi jednoznačne dominovala Južná Kórea.
Rozvinuté ázijské krajiny sú stále v hľadáčiku štátneho naháňača investícií. SARIO začala robiť semináre a workshopy v Kórei, na Taiwane i v Japonsku.
Pozor na čísla
No aktívne oslovovanie krajín a firiem je do istej miery založené na tápaní. Na oficiálne čísla sa príliš spoliehať nedá. A nevedno, či za prepadom prílevu investícií o vyše tri percentá HDP nestoja čiastočne štatistiky. Ivan Vodička z odboru menovej politiky oddelenia platobnej bilancie Národnej banky Slovenska (NBS) upozorňuje napríklad na veľký časový sklz.
Konečné údaje z ročných výkazov sa centrálnej banke darí sumarizovať približne po šestnástich až osemnástich mesiacoch po skončení obdobia. Neskôr sa revidujú. „Štatistiky za rok 2007 sú stále len predbežné,“ dodáva I. Vodička. NBS získava informácie priamo od firiem – povinnosť posielať ich vyplýva zo zákona. No za jej nesplnenie nie je postih.
Problémy s hľadaním správnych a hlavne aktuálnych údajov mal i TREND. Hoci pôvodná ambícia bola porovnať medzi krajinami prílev PZI očistený na majetkovú účasť, nakoniec sa musel uspokojiť s údajmi o hrubom príleve PZI. Nie všetky krajiny uvádzajú rovnaké členenie na majetkovú účasť, reinvestovaný zisk a ostatný kapitál.
Metodické patálie nastávajú napríklad vtedy, keď firma do základného imania započíta know-how. To sa síce prejaví v celkových stavoch priamych zahraničných investícií, no do štatistík o tokoch PZI sa už nedostane.
Do reinvestovaného zisku sa zas nezarátavajú dividendy. A keďže dividendy narastajú, hodnota reinvestovaného zisku klesá, čím sa znižuje hrubý prílev investícií. NBS hodnotu reinvestovaného zisku za aktuálny rok opäť iba modeluje. Znamená to, že musí správne predpokladať rozhodnutia investorov a na základe toho odhadnúť ziskovosť v ekonomike.
„Najťažšie je to pri odhadoch výplat vo forme dividend,“ tvrdí I. Vodička. Zo starších údajov možno odpozorovať, že približne prvé dva roky investori vykazujú straty, počas ďalších dvoch rokov stabilizácie vykazujú zisky a potom začínajú prudko vyplácať dividendy – posielajú ich matkám do zahraničia.
Najvolatilnejšou zložkou investičných štatistík je takzvaný ostatný kapitál. Ide o vnútrokoncernové transfery, predstavuje obchodovanie medzi materskou a dcérskou spoločnosťou. „Táto položka môže v časoch krízy klesať,“ objasňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
A napokon situáciu komplikuje ľudský faktor. O tom, že niekedy treba brať štatistiky s rezervou, svedčí prípad spred niekoľkých rokov, keď sa v médiách hovorilo o nečakane vysokej investícii – ale len dovtedy, kým si štatistici uvedomili, že ju omylom nadhodnotili o viac ako miliardu korún len preto, že americký dolár prerátavali nesprávnym kurzom.
Foto - Profimedia.cz
