Košický odvolací súd sa stotožnil s verdiktom okresného súdu z mája 2018, podľa ktorého nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Pôvodný oslobodzujúci rozsudok, voči ktorému sa prokurátor odvolal, je tak právoplatný.
Išlo len o preglejkované náhrady
K činu malo dôjsť na Námestí osloboditeľov na výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy z roku 1968. Podľa obžaloby mal P. Kalmus násilne odstrániť z pamiatkovo chráneného pamätníka štyri symboly kosáka a kladiva. Takýmto hanobením kultúrnej pamiatky mala vzniknúť Správe mestskej zelene (SMsZ) v Košiciach, ktorá spravuje pamätník, škoda za zhruba 60 eur.
Košický výtvarník potvrdil, že v daný deň pred polnocou bol pri pamätníku, odmietol však, že by na ňom čokoľvek osekával. Obžaloba stála na výpovedi jedného svedka, ktorú však obhajoba spochybnila ako nedôveryhodnú. Ani záznam z bezpečnostnej kamery z miesta činu nezachytil porušenie zákona.
Podľa svedka obžaloby boli pri pomníku v čase činu dve osoby, obrazový záznam pritom na mieste zaznamenal viacero osôb. „Súd nemal bez akýchkoľvek pochybností zistené, že skutok spáchal obžalovaný,“ konštatoval sudca v rámci rozsudku z 24. mája 2018.
Argumentácia obhajoby spočívala aj v tom, že žalovaný skutok aj tak nemohol byť trestným činom, keďže nešlo o pôvodné kovové symboly z pamätníka, ale o preglejkové náhrady, ktoré na pamätník lepila SMsZ bez súhlasu Krajského pamiatkového úradu (KPÚ).
Propagáciu zločineckých režimov neriešili
P. Kalmus po štvrtkovom verdikte súdu pre novinárov konštatoval, že ho očakával. Jeho obhajca Daniel Lipšic označil zamietnutie odvolania za absolútne správne a zákonné.
„Obžaloba nemala žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali vinu Petra Kalmusa. Ten sa k činom, ktoré z nejakých hodnotových dôvodov vykonal, vždy priznal a sám to iniciatívne zverejnil. Tu jednoznačne popieral, že by takýto skutok spáchal. Jediná svedecká výpoveď proti nemu bola výrazne nedôveryhodná,“ povedal.
Zároveň obhajca poukázal na problém, ktorý súd v danom prípade neriešil, a to je propagácia zločineckých režimov.
Peter Kalmus pri spomienke na obete sovietskej okupácie Zdroj: TASR / Milan Kapusta
„Je celkom zrejmé, že podľa nášho trestného zákona je vystavovanie symbolov totalitných hnutí, ktoré potláčali ľudské práva, teda fašistického aj komunistického hnutia, trestné. Ak niekto vystaví nacistický hákový kríž, tak je našimi orgánmi činnými v trestnom konaní trestne stíhaný. Ak niekto vystaví komunistickú hviezdu alebo kosák a kladivo, teda symboly tiež zakázaného hnutia, tak orgány prípravného konania nad tým akoby zatvárajú oči a nestíhajú to, pričom právna úprava je rovnaká. Tak buď zmeňme právnu úpravu v trestnom zákone, alebo nech sa to, čo je v trestnom zákone, aj reálne, nie selektívne, stíha,“ uviedol D. Lipšic.
