Rebríček autorov najcynickejších politických póz pred voľbami viedli Štefan Harabin a Ján Počiatek. To, ako diktátor justície rozprával o právnom štáte, dokázal vyrovnať minister financií, keď hovoril o zdravých verejných financiách. Grécky šalát, namixovaný z kupovania voličov, vyplácania oligarchov a vlastnej neschopnosti, tu bude zapáchať dlho. Dať verejným financiám zdravšiu farbu, je prvá z veľkých úloh nastupujúcej vlády. A ďalšou je skúsiť zopár trikov, aby to ficovské a počiatkovské typy pokladníkov mali v budúcnosti o čosi ťažšie. Od zákonných bŕzd až po nový, prehľadnejší systém zverejňovania údajov a zavedenie hlasných alarmov pre prípad rizikového smeru vývoja.
Keďže aj ostatné typy ministrov predchádzajúcej vláde boli skôr na príťaž ako na prospech, v krajine toho smrdí oveľa viac. Školstvo, ktoré zaostáva aj za porovnateľne vyspelými susedmi a ktorého kvalita sa ďalej zhoršuje, či zdravotníctvo, ktoré pripomína vychradnutú dojnicu, sú len prvé na dlhom zozname. Ďalšie časované bomby sú napríklad rómske komunity či otázka dôchodkového zabezpečenia pri nepriaznovom demografickom trende. Na mnoho vecí, ktoré treba naprávať, netreba veľké peniaze. Často stačí len zmeniť kompetencie, úlohy a ľudí. Česť do justície pritiahnu skôr iné pravidlá ako nalievanie peňazí.
No sú sektory, ktoré sa bez drahých reforiem nezaobídu. Príkladom je spomínané školstvo či zdravotníctvo. Ak sa tieto oblasti majú zásadne zlepšiť, potrebujú popri výrazných zmenách pravidiel aj viac peňazí. Podstatne viac.
Už letmý pohľad do programového vyhlásenia vlády naznačuje, že väčšina zo zámerov alebo deklarácií nemôže byť v jednom volebnom období dôstojne realizovaná. Na ministrov čaká hromada bežnej agendy spojená s ich rezortmi. A veľké, nevyhnutné šetrenie. To bude častou témou koaličných stretnutí, vládnych rokovaní a porád na ministerstvách. Potreba šetriť bude znižovať možnosti aj odhodlanie vlády pustiť sa do niektorých reforiem, na ktoré sa čaká už desaťročia. Tie však výrazne ovplyvnia to, akou krajinou bude Slovensko o desať či dvadsať rokov.
Bude odvážne spoliehať sa na to, že po zlých časoch prídu dobré a priestor na takéto zmeny sa zázračne rozšíri. Novodobá história krajiny ukázala, že odvaha politikov robiť takéto zmeny je taká vzácna ako priaznivá hospodárska situácia na ich zavedenie. Preto stojí aspoň za diskusiu či v čase, keď by vybrané reformy s dlhodobým priaznivým vplyvom na krajinu boli politicky realizovateľné, nebolo na mieste tempo konsolidácie zmierniť. Napriek tomu, že krátkodobé ekonomické rácio hovorí o opaku.
Článok k téme si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU č. 31.
