M. Kováča v telegrame označil za „naozajstného Európana, ktorý pochopil, že budúcnosť jeho krajiny ako slobodného a demokratického štátu spočíva v Európe“. Viedol krajinu v ťažkých časoch a jeho odvážna obrana demokracie a právneho štátu pomohla prinavrátiť Slovensko na európsku cestu.

Najlepší spôsob, ako vzdať poctu M. Kováčovi, je zostať verný jeho odkazu a pokračovať v jeho práci, píše J.-C. Juncker, ktorý informáciu o Kováčom úmrtí prijal s veľkým zármutkom.

Ľútosť nad odchodom prvého slovenského prezidenta Michala Kováča a úprimnú sústrasť manželke a celej rodine vyjadril aj bývalý prezident R. Schuster.

„Je mi to veľmi ľúto. Boli sme veľmi blízki priatelia. Zdieľal som s ním jeho chorobu, veď sám som prežil ťažké chvíle po zdravotnej stránke, no ja som sa z toho dostal. Aj keď bol vážne chorý, verili sme, že sa mu stav zlepší. Vyjadrujem manželke, synom a celej rodine hlbokú úprimnú sústrasť,“ povedal R. Schuster.

Ako uviedol, prezidenta M. Kováča spoznal hneď po revolúcii, keď vznikla vláda národného porozumenia. Ako predseda Slovenskej národnej rady ho vymenoval za ministra financií. „Keď sa stal prezidentom, zriadili sme v Košiciach prvú prezidentskú kanceláriu. V Košiciach sa vždy cítil dobre.

„Ani jemu ani mne a mestu Košice Mečiarova vláda nebola naklonená a oceňujem, že sa M. Kováč postavil mečiarizmu. Ťažko sa mu však vykonávala funkcia prezidenta, keď proti nemu brojila vláda aj parlament,“ povedal Schuster.

Doložil, že spolupráca a vzájomné priateľstvo pokračovalo, aj keď sa stal prezidentom on. Stretávali sa každý rok aj s jeho manželkou, vymieňali si názory. Ako uviedol R. Schuster, na M. Kováčovi si cenil rozvážnosť, dôstojnosť, ale aj otcovský prístup.

Bojoval za Slovensko ako lev

V novodobej histórii Slovenska zohral prezident M. Kováč, ako prvá hlava štátu, významnú úlohu. Rovnako svojím pôsobením v pozícii predsedu Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia prispel k pokojnému rozdeleniu ČSFR. Povedal to bývalý prezident SR Ivan Gašparovič.

„Aj keď sme nemali niekedy zhodné názory, vždy sme si našli cestu stretnúť sa a priateľsky sa porozprávať. Naposledy sa tak stalo pri jeho okrúhlych 85. narodeninách,“ povedal I. Gašparovič s tým, že celej smútiacej rodine vyslovuje spolu s manželkou hlbokú sústrasť.

M. Kováč bol prezidentom v mimoriadne zložitej dobe. On mal však v sebe toľko statočnosti, zmyslu pre demokraciu a fair play, že sa postavil diktátorským tendenciám Vladimíra Mečiara a jeho súputnikov. A bol to doslova heroický zápas, uviedol jeho bývalý hovorca Vladimír Štefko.

Ten sa do Kancelárie prezidenta dostal potom, ako ho počas noci dlhých nožov parlament bez opory v zákone odvolal z funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu. Funkciu hovorcu mu potom ponúkol samotný M. Kováč.

Na prezidenta Kováča si spomína ako na „dialogického človeka“. Ani v prezidentskej kancelárii neuplatňoval autoritatívne princípy. „Na veci mal svoj názor, ale vždy ho konzultoval s najbližšími spolupracovníkmi. Neurobil rozhodnutie bez toho, aby si ho nekonfrontoval s tým, čo si myslia jeho odborní spolupracovníci,“ uviedol V. Štefko.

Podľa Kováčovho bývalého spolupracovníka bola jeho koníčkom „politika a výkon jeho funkcie“. Venoval sa jej od rána do hlbokej noci a oddal sa jej celým telom a dušou, vyhlásil. Ľudí na osobných stretnutiach si vedel získať a stretnutia s občanmi, kde časť bola proti nemu nabrúsená a nainfikovaná mečiarovskou propagandou, končili potleskom, priblížil V. Štefko.

M. Kováč nebol jediným, vďaka ktorému sa Slovensko neocitlo v úplnej medzinárodnej izolácii, ale bol rozhodne hlavným činiteľom, ktorý pomáhal udržať našu krajinu nad hladinou. „Bol v tomto smere mimoriadne dôležitý činiteľ, ktorý bojoval o Slovensko ako lev,“ uviedol ďalej jeho spolupracovník.