Jazdil priemernou rýchlosťou 92 kilometrov za hodinu (o tretinu vyššou než „para“) a jeho maximálnu rýchlosť sa podarilo prekonať až v tomto storočí.
Na rozdiel od parných rýchlikov s viacerými vozňami Slovenská strela bola iba jediným vozňom so 72 kreslami v oddelených nefajčiarskych a fajčiarskych oddeleniach, s malou kuchynkou a WC s umyvárňou.
V prevádzke boli iba dva prototypy tejto výhradne českej konštrukcie. Oba vyrobili v automobilke Tatra v Kopřívnici, kde sa produkovali aj legendárne osobné autá Tatra 77. Predstavovali aj na svete unikátne patentované riešenie prenosu sily zo spaľovacieho motoru na hnaciu nápravu.
Počas druhej svetovej vojny boli odstavené, pretože nacistický režim šetril palivo pre armádu. Po vojne premávali na trati Praha-Ostrava-Praha a medzi Prahou a Karlovými Varmi, počas Norimberského procesu s nacistickými vojnovými zločincami aj z Prahy do Norimbergu pre československé úrady, ktoré sa podieľali na procese. Cestovávali ním aj spojeneckí vojaci, ktorí sa počas procesu chodili zabávať do západočeských kúpeľov.
Tento unikátny dopravný prostriedok mal však aj po vojne iba krátky život. Od roku 1948 bol odsúvaný na vedľajšiu koľaj a z prevádzky ho vyradili v roku 1953. Podľa odborníkov mu však patrí označenie legendárny medzi československými železničnými konštrukciami.
Vývoj však nešiel jeho smerom. Osobná doprava potrebovala vlaky s väčšou kapacitou a tie ťahala spočiatku para, neskôr dieselové a elektrické rušne.
Jeden z odstavených prototypov zhorel, druhý chátral, až sa dostal navštevovaného múzea do Technického múzea Tatra v Kopřivnici. Stojí pred vstupom do haly plnej najmä osobných i nákladných áut z bohatej tatrováckej histórie. V roku 2010 bol vyhlásený za českú národnú kultúrnu pamiatku.
