Takýto odkaz adresoval Američanom v závere svojho funkčného obdobia, krátko pred odovzdaním úradu Donaldovi Trumpovi. J. Biden vo svojom poslednom prejave v Oválnej pracovni apeloval na jednotu Američanov, avšak súčasne varoval pred nebezpečnou koncentráciou bohatstva a moci v USA. „Dnes sa v Amerike formuje oligarchia extrémneho bohatstva, moci a vplyvu, ktorá skutočne ohrozuje celú našu demokraciu, naše základné práva a slobodu, ako aj spravodlivú šancu pre každého dostať sa dopredu,“ vyhlásil.
Upozornil na riziká spojené s „technologicko-priemyselným komplexom,“ ktorý podľa neho prináša „lavínu dezinformácií a manipulácií, čo umožňuje zneužívanie moci“. Dodal, že slobodná tlač „sa rozpadá“ a zdôraznil, že zachovanie demokracie si vyžaduje aktívne kroky.
Zatienený návratom Trumpa
Bidenov prejav uzavrel jeho politickú kariéru, ktorá trvala viac ako päť desaťročí. Aj keď jeho prezidentúra priniesla významné legislatívne úspechy, medzi ktoré patrí oživenie infraštruktúry, investície do výroby polovodičov a kroky proti klimatickým zmenám, Bidenovi sa nepodarilo zaceliť hlboké spoločenské rozpory v krajine.
Jeho administratíva dohliadala na distribúciu vakcín proti covid-19 a oživenie ekonomiky, ktoré prekonalo pesimistické predpovede recesie.
V rámci amerického záchranného plánu (American Rescue Plan) administratíva J. Bidena schválila v marci 2021 balík pomoci v hodnote 1,9 bilióna dolárov, ktorý zahŕňal priame stimulačné šeky vo výške 1 400 dolárov pre jednotlivcov, a stimuly pre malé podniky a miestne samosprávy. V čase najväčšej covidovej krízy dosiahla nezamestnanosť v USA v apríli 2020 až 14,7 percenta, čo bolo najviac od Veľkej hospodárskej krízy.
Do roku 2023 sa nezamestnanosť stabilizovala na historicky nízkych úrovniach, okolo 3,5–4 percenta, čo je znakom robustného trhu práce. Od začiatku Bidenovho mandátu sa v USA vytvorilo viac než 12 miliónov pracovných miest.
Napriek tomu však inflácia a vysoké ceny podkopali dôveru voličov v jeho ekonomické riadenie. Republikáni túto nespokojnosť využili a vo voľbách posilnili svoju pozíciu, pričom obvinili demokratov z elitárstva a ignorovania potrieb robotníckej triedy.
„Nie je možné zvrátiť štyri a pol desaťročia rastúcej nerovnosti niekoľkými rokmi politických zmien,“ uviedla Heidi Shierholzová z Inštitútu hospodárskej politiky. Dodala však, že Bidenova administratíva významne prispela k oživeniu zamestnanosti v dôsledku pandémie.
Rozkol vo vlastnej strane
Na poli zahraničnej politiky J. Biden zdôraznil jednotnú odpoveď Západu na ruskú agresiu na Ukrajine, obnovu transatlantických spojenectiev a stiahnutie USA z Afganistanu. Hoci stiahnutie bolo chaotické a stálo životy trinástich príslušníkov americkej armády, J. Biden trvá na tom, že ukončenie najdlhšej vojny v histórii USA bolo správnym rozhodnutím.
V posledných mesiacoch jeho funkčného obdobia jeho neochvejná podpora Izraela počas vojny v Gaze po útoku Hamasu v októbri 2023 vyvolala rozkol v Demokratickej strane. Podpora Tel Avivu oslabila jeho pozíciu u progresívneho krídla strany, ktoré Bidenov prístup ostro kritizovalo.
Prezident uviedol, že kandidoval na post hlavy USA, aby zachránil „dušu Ameriky“. Vo svojom poslednom liste Američanom zopakoval, že krajina musí naďalej bojovať za rovnosť, slobodu a šancu na šťastie pre všetkých.
David Axelrod, bývalý poradca Baracka Obamu, poznamenal, že J. Biden sa stal historickým prezidentom, keď dokázal poraziť D. Trumpa. Jeho návrat k moci podľa neho zatienil Bidenove úspechy. „Trump sa vracia silnejší, ako bol predtým. To je čierny bod Bidenovho príbehu,“ povedal.
Podobný názor zdieľa Vincent Rigby, bývalý poradca kanadského premiéra Justina Trudeaua. Podľa neho zostane J. Biden vnímaný ako prechodný prezident medzi dvoma Trumpovými obdobiami, napriek tomu, že sa mu podarilo obnoviť dôveru v USA po chaotickom prvom funkčnom období Trumpovej vlády.
„Dedičstvo prezidenta Bidena bude lepšie viditeľné až v dlhodobom horizonte,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu. Zdôraznil, že legislatívne reformy prijaté počas Bidenovej administratívy prinesú trvalé výsledky, podobne ako programy prezidenta Lyndona Johnsona v 60. rokoch.
