Ďalšími najviac ohrozenými štátmi sú ostrovný Madagaskar, kde môže hladom trpieť až 1,9 milióna ľudí, a Zimbabwe (1,5 milióna ľudí).
„V niektorých oblastiach prší málo alebo vôbec, príležitosť pre pestovanie obilnín tak rýchlo mizne a v niektorých krajinách už zmizla úplne. Vyhliadky sú alarmujúce,“ píše sa v oznámení WFP.
Klimatický jav El Niňo je často spájaný s vysokými zrážkami v niektorých oblastiach Zeme a vytrvalým suchom v iných regiónoch. Silné prejavy tohto javu spôsobujú hospodárske problémy krajinám, ktoré sú výrazne závislé od poľnohospodárstva. V Afrike sa El Niňo väčšinou prejavuje tak, že na juh kontinentu prinesie sucho a na východ dážď.
El Niňo sa prejavuje zoslabením studeného peruánskeho prúdu a vetrov vanúcich z východu na západ, a s tým súvisiacim oteplením oceánskych vôd pri americkom pobreží. Táto udalosť nastáva obvykle okolo Vianoc, a preto ju juhoamerickí rybári nazvali El Niňo Jesús, čiže Ježiško.
„Jedným zo zvlášť znepokojujúcich príznakov (potravinovej) zraniteľnosti južnej Afriky je alarmujúci počet chronicky podvyživených ľudí. Spomalený rast u detí na Madagaskare, v Malawi, Mozambiku a Zambii je jedným z najhorších na svete,“ uvádza WFP.
Sucho postihlo väčšinu južnej Afriky, vrátane kukuričného pásma v Juhoafrickej republike, ktorá je najrozvinutejšou ekonomikou kontinentu a zároveň najväčším producentom kukurice. Juhoafrická republika čelí najväčšiemu suchu za desiatky rokov, rok 2015 bol pre ňu najsuchším od začiatku meteorologických záznamov v roku 1904.
Juhoafrické úrady tento rok očakávajú zlú úrodu a predpokladajú, že krajina bude musieť doviezť až šesť miliónov ton kukurice. To je zhruba polovica jej spotreby, uviedla agentúra Reuters.
V krajinách ako je Malawi pestujú kukuricu malí farmári, často len pre potreby svojej rodiny. Väčšina ich je závislá od dažďových zrážok, pretože zavlažovacie systémy si nemôžu dovoliť.
