Ani Rusko, ani Ukrajina pravdepodobne nedosiahnu rozhodujúce vojenské víťazstvo vo vojne: obe strany však majú značný priestor na fatálnu eskaláciu. Ukrajina a jej západní spojenci majú len malú šancu vytlačiť Rusko z Krymu a z regiónu Donbas, zatiaľ čo Rusko má malú šancu prinútiť Ukrajinu, aby sa vzdala. Ako pred pár mesiacmi poznamenal Joe Biden, špirála eskalácie znamená prvú priamu hrozbu „jadrového Armagedonu" od kubánskej krízy pred 60 rokmi, začína svoje zamyslenie pre The Economist americký ekonóm Jeffrey Sachs.
Nie je to len o Rusku a Ukrajine
Vojenským konfliktom trpí podľa Sachsa aj zvyšok sveta, hoci nie v takom rozsahu ako na bojisku. Európa je pravdepodobne v recesii. Rozvojové ekonomiky zápasia s rastúcim hladom a chudobou. Americkí výrobcovia zbraní a veľké ropné spoločnosti žnú neočakávané zisky, aj keď sa celková situácia americkej ekonomiky zhoršuje. Svet znáša zvýšenú neistotu, narušené dodávateľské reťazce a hrozivé riziko jadrovej eskalácie.
Každá zo strán konfliktu sa môže rozhodnúť pokračovať vo vojne v presvedčení, že má rozhodujúcu vojenskú výhodu nad svojím nepriateľom. Prinajmenšom jedna zo strán by sa v takomto názore mýlila, a pravdepodobne obe. Vyčerpávajúca vojna zničí obidve strany.
Kľúčom je vynútiteľná mierová dohoda
Konflikt by však mohol pokračovať aj z iného dôvodu: ani jedna strana nevidí možnosť vynútiteľnej mierovej dohody.
Výzvou je nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby bola mierová dohoda prijateľná, dôveryhodná a vynútiteľná. „Domnievam sa, že je potrebné, aby sa o mieri dohodnutom na základe rokovaní hovorilo vo väčšej miere, a to jednak preto, aby sa Ukrajina nestala večným bojiskom, a aj preto, aby bol všeobecne prospešný pre obe strany a zvyšok sveta. Je možné predložiť silný argument na zapojenie neutrálnych krajín, ktoré by pomohli presadiť mierové riešenie, a to by bolo prospešné pre mnohých," myslí si autor.
Dôveryhodná dohoda by v prvom rade musela spĺňať základné bezpečnostné záujmy oboch strán. Ako múdro povedal John F. Kennedy na ceste k úspešnej Zmluve o čiastočnom zákaze jadrových skúšok so Sovietskym zväzom v roku 1963, „aj na tie najnepriateľskejšie krajiny sa možno spoľahnúť, že prijmú a dodržia tie zmluvné záväzky, a to len tie zmluvné záväzky, ktoré sú v ich vlastnom záujme".
Brazília, Indonézia, Južná Afrika či Maďarsko
V mierovej dohode by podľa autora nesmela chýbať zábezpeka suverenity a bezpečnosti Ukrajiny, zatiaľ čo NATO by muselo sľúbiť, že sa nebude rozširovať na východ. V súvislosti s Krymom a Donbasom by bolo potrebné nájsť určité kompromisy, možno na určitý čas zmraziť a demilitarizovať tieto konflikty. Urovnanie sporu bude udržateľnejšie aj vtedy, ak bude zahŕňať postupné zrušenie sankcií voči Rusku a dohodu Ruska aj Západu, že prispejú k obnove vojnou zničených oblastí.
Úspech môže závisieť od toho, kto sa zapojí do hľadania a presadzovania mieru. Keďže samotné bojujúce strany takýto mier nemôžu uzavrieť samy, kľúčové štrukturálne riešenie spočíva v zapojení ďalších strán do dohody. Neutrálne krajiny vrátane Argentíny, Brazílie, Číny, Indie, Indonézie a Južnej Afriky opakovane vyzvali na ukončenie konfliktu prostredníctvom rokovaní. Mohli by pomôcť pri presadzovaní akejkoľvek dosiahnutej dohody.
Tieto krajiny neprechovávajú nenávisť voči Rusku ani voči Ukrajine. Nechcú, aby Rusko dobylo Ukrajinu, ani aby Západ rozšíril NATO na východ, čo mnohí považujú za nebezpečnú provokáciu nielen voči Rusku, ale možno aj voči iným krajinám. Ich odpor voči rozširovaniu NATO sa vyostril, keď americkí zástancovia tvrdej línie vyzvali Alianciu, aby sa postavila Číne. Neutrálne krajiny zaskočila účasť lídrov ázijsko-tichomorských krajín Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu na minuloročnom summite údajne severoatlantických krajín.
Mierotvorná úloha hlavných neutrálnych krajín by mohla byť rozhodujúca. Ekonomika a vojenská kapacita Ruska závisia od pokračujúcich silných diplomatických vzťahov a medzinárodného obchodu s týmito neutrálnymi krajinami. Keď Západ uvalil na Rusko hospodárske sankcie, veľké rozvíjajúce sa ekonomiky, ako napríklad India, ho nenasledovali. Nechceli si vybrať stranu a udržiavali s Ruskom silné vzťahy.
Neutrálne krajiny sú významnými hráčmi v globálnom hospodárstve
Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu týkajúcich sa HDP podľa parity kúpnej sily bola v roku 2022 spoločná produkcia Argentíny, Brazílie, Číny, Indie, Indonézie a Južnej Afriky (51,7 bilióna dolárov, teda takmer 32 percent svetovej produkcie) väčšia ako produkcia krajín G7, teda Ameriky, Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Japonska. Rozvíjajúce sa ekonomiky sú takisto kľúčové pre globálne hospodárske riadenie a štyri roky po sebe budú predsedať G20, ako aj zastávať vedúce pozície v hlavných regionálnych orgánoch. Rusko ani Ukrajina nechcú premrhať vzťahy s týmito krajinami, čím sa stávajú dôležitými potenciálnymi garantmi mieru.
Okrem toho sa mnohé z týchto krajín budú snažiť vylepšiť svoje diplomatické referencie tým, že pomôžu pri rokovaniach o mieri. Viaceré z nich, samozrejme, vrátane Brazílie a Indie, sú dlhodobými ašpirantmi na stále kreslá v Bezpečnostnej rade OSN. Možnou štruktúrou mierovej dohody by mohla byť dohoda, ktorú by Bezpečnostná rada OSN spoluzaručovala s niekoľkými významnými rozvíjajúcimi sa ekonomikami. Okrem uvedených krajín medzi ďalších dôveryhodných spolugarantov patrí Turecko (ktoré šikovne sprostredkovalo rusko-ukrajinské rozhovory), Rakúsko, ktoré je hrdé na svoju trvalú neutralitu, a Maďarsko, ktoré tento rok predsedá Valnému zhromaždeniu OSN a opakovane vyzvalo na rokovania o ukončení vojny.
Pokračovať vo vojne je nezmysel
Bezpečnostná rada OSN a spolugaranti by mali možnosť uvaliť obchodné a finančné opatrenia proti každej strane, ktorá poruší mierovú dohodu. Implementácia takýchto opatrení by nepodliehala právu veta zo strany porušujúcej strany. Rusko a Ukrajina by museli dôverovať férovej hre neutrálnych krajín, aby zabezpečili mier a svoje bezpečnostné ciele.
Nemá zmysel, aby boje na Ukrajine pokračovali. Ani jedna strana pravdepodobne nevyhrá vojnu, ktorá v súčasnosti ničí Ukrajinu, spôsobuje Rusku obrovské náklady na životy a zisk a spôsobuje globálne škody. Hlavné neutrálne krajiny v spojení s OSN môžu byť spolugarantmi, ktorí začnú novú éru mieru a obnovy. Svet by nemal dovoliť, aby obe strany pokračovali v bezohľadnej špirále eskalácie, uzavrel Jeffrey Sachs, niekdajší ekonomický poradca sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova, ruského prezidenta Borisa Jeľcina a ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu. Presadzoval rozsiahlu západnú pomoc na podporu postkomunistickej trhovej transformácie, ktorú však západné vlády neprijali.
Ďalšie dôležité správy
