Hrachor siaty je známy tým, že rastie v nehostinných a suchých oblastiach a je bohatým zdrojom bielkovín. Táto odolná a výživná plodina ale zároveň obsahuje jedovatú látku, ktorá môže spôsobiť nezvratnú paralýzu, predovšetkým u ľudí, ktorí už trpia podvýživou, píše list The Guardian.
Z tohto dôvodu sa hrachor siaty pestuje skôr ako poistná plodina, ktorá môže poskytnúť dočasnú zásobu potravín pri neúrode. K otrave hrachorom dodnes dochádza v Bangladéši, Indii, Pakistane, Nepále, Etiópii a v Alžíri. Záhradkári ho pestujú aj v teplejších oblastiach Slovenska.
Hrachor bez toxínov
Skupina britských vedcov zistila, akým spôsobom rastlina jedovatú látku vytvára. Očakávajú preto, že sa im podarí vyšľachtiť odrodu bez vedľajších toxických účinkov.
„Veľmi skoro budeme schopní vytvoriť bezpečnú odrodu hrachoru siateho a poskytnúť našej podvýživenej a prehriatej planéte veľmi užitočnú plodinu,“ uviedla Anne Edwardsová z centra Johna Inésa v Norfolku, ktorá je do projektu zapojená.
Vedecký tím objavil kľúčové biochemické kroky, pri ktorých jed v hrachore vzniká, keď pracovali na rozlúštení veľmi zložitého genómu rastliny. Pomocou úpravy génov alebo bežnými šľachtiteľskými technikami na nej môžu vytvoriť nové odrody, ktoré budú úplne netoxické alebo s iba veľmi nízkym obsahom jedovatých látok.
„Samozrejme, nechceme vytvoriť odrodu hrachoru, ktorá toxíny nevytvára a zároveň zistiť, že už nie je odolná voči suchu,“ povedala Edwardsová. Odstránenie škodlivých látok alebo ich výrazné zníženie podľa vedkyne tento dopad zatiaľ nemá.
Zaradenie hrachora siateho do vyváženého jedálnička je bezpečné. Pri neúrode ostatných plodín, keď táto rastlina prežije ako jediná, môže mať jej konzumácia neblahé účinky v podobe neurotoxického ochorenia – latyrizmu. Ten môže okrem iného spôsobiť nezvratnú paralýzu.
Nádej pre planétu
Hrachor zbavený škodlivín ale môže hrať kľúčovú úlohu vo svete, na ktorý má rastúci dopad klimatická kríza. „Nemali by sme podceňovať potenciál hrachoru siateho naprieč celým svetom,“ uviedla Edwardsová. „Strukoviny a baktérie v jej koreňoch vytvárajú hnojivo premenou vzdušného dusíka na zlúčeniny amoniaku. Tie sa uvoľňujú do pôdy a zlepšujú (jej kvalitu),“ dodala.
„Má tiež obrovský koreňový systém, ktorý siaha hlboko do zeme. Pestovanie hrachoru by tak mohlo hrať významnú úlohu pri zlepšovaní úrodnosti poľnohospodárskej pôdy na celej planéte – na západe i vo vyprahnutých krajinách Blízkeho východu a Afriky,“ podotkla Edwardsová.
„Kým sa pripravujeme na rastúce (dopady) zmeny klímy, budeme potrebovať plodiny, ktoré znesú suchá, záplavy alebo záplavy slanej vody. Hrachor siaty tieto podmienky dokáže prežiť,“ povedal Peter Emmrich z Inštitútu pre udržateľný rozvoj v Norwichi, ktorý sa na vývoji nových odrôd hrachoru siateho rovnako podieľa.