Názorové delenie Európy bolo kedysi jednoduché, no začína sa značne komplikovať. V minulosti rozdeľovali sever a juh fiškálna politika a klíma. Migrácia bola na bohatom západe vítanou témou, no chudobnejší východ o nej nechcel ani počuť. Napriek týmto rozdielom krajiny vedeli, že jednota sa im vyplatí. Obchodné rokovania sú totiž oveľa jednoduchšie, ak sa odohrávajú v rámci jednotného trhu.
Ďalšia potenciálna názorová kríza bude pre Európu náročnejšia najmä preto, že povaha hrozieb sa zmenila. Spojené štáty a Čína sa voči EÚ a globálnemu poriadku stavajú čoraz nepriateľskejšie. Je pravdepodobné, že lídri oboch krajín prepoja ekonomické a bezpečnostné otázky, aby na geopolitickej scéne získali čo najväčšiu výhodu. Americký prezident Donald Trump už napríklad stihol Európe pohroziť clami a tlačí na Dánsko, aby Spojeným štátom prenechalo Grónsko.
Medzinárodná bezpečnosť sa zhoršila natoľko, že európske ozbrojené sily prechádzajú významnou transformáciou, pričom krajiny do nich nalievajú čoraz viac peňazí. Európa čelí týmto výzvam značne oslabená, keďže Nemecko, najväčšia ekonomika kontinentu, vstupuje do tretieho roka recesie. Tieto vznikajúce hrozby a problémy vytvárajú v Európe nové delenia.
Ekonomika a obchod
Slabé ekonomiky sú náchylnejšie na zlé geopolitické rozhodnutia. Dlhová kríza v eurozóne poškodila najmä krajiny na periférii Európy. Juhoeurópske štáty v tom čase predávali víza investorom bez výraznej regulácie, zatiaľ čo krajiny strednej a východnej Európy sa ochotne zapájali do spolupráce s Čínou, čím zvyšovali jej vplyv v regióne.
V súčasnosti čelia problémom kľúčové európske ekonomiky. Nejde len o Nemecko. Medzinárodný menový fond predpovedá pomalý rast Francúzsku aj Taliansku. Tieto veľké ekonomiky tak musia previesť EÚ náročným obdobím a zároveň reformovať vlastné systémy. Podľa odhadov bude Španielsko tento rok najrýchlejšie rastúcou veľkou ekonomikou EÚ, čo môže v prioritách členských štátov vytvoriť nerovnováhu.
Rastúci rozdiel sťažuje bloku zavádzanie jednotných fiškálnych politík a ekonomických stratégií. Podľa expertov by sa rozširujúca priepasť medzi silnejšími a slabšími ekonomikami mohla prejaviť v nezhodách pri určovaní výšky príspevkov do spoločného rozpočtu a prerozdeľovaní eurofondov.
Pokles európskeho priemyslu v kľúčových štátoch vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska rozdiely ešte viac prehlbuje. Tento útlm spôsobili vysoké ceny energií, silná konkurencia z USA a Ázie a vojna na Ukrajine. Nemecko a Holandsko sú silne závislé od obchodu mimo EÚ. Berlín preto ešte stále odoláva zavedeniu ciel na čínske elektromobily zo strachu pred odvetnými opatreniami voči domácim automobilkám. Holandsko sa zas ocitlo pod tlakom USA, ktoré ho žiada o obmedzenie vývozov technológií na výrobu čipov do Číny.
Naopak, krajiny ako Francúzsko, Španielsko a Poľsko sú od medzinárodného obchodu závislé menej, a preto sa oveľa ochotnejšie vzdajú výhod, ktoré globálny trh ponúka. Vidieť to aj na tom, ako Paríž a Varšava bojkotujú obchodnú dohodu EÚ s Mercosurom, ktorú sa Európskej komisii podarilo uzavrieť len nedávno. Tieto krajiny majú navyše tendenciu podporovať iniciatívy na posilnenie európskej výroby.
Obrana a bezpečnosť
Na prvý pohľad sa kontinent v oblasti obrany javí jednotný. Aj tu sa však objavujú isté rozdiely. Nie všetky krajiny totiž vnímajú Rusko ako rovnako veľkú hrozbu. Vo všeobecnosti platí, že čím bližšie je hlavné mesto danej krajiny k Moskve, tým vyššia je jej vojenská pomoc Ukrajine a výdavky na obranu.
Bezpečnostná situácia skomplikuje aj iné záležitosti. Znovuzvolenie D. Trumpa do Bieleho domu môže byť pre Európu problematické. Najnaliehavejším problémom sú zdroje. Len približne dve tretiny z 30 európskych členov NATO v súčasnosti dávajú dve percentá HDP na obranu. D. Trump chce, aby tieto výdavky zvýšili na päť percent. Ak mu nevyhovejú, pohrozil vystúpením Spojených štátov z obrannej aliancie. Bez USA by európske krajiny možno museli obranné výdavky zdvojnásobiť, aby zaplnili vzniknuté vojenské medzery. To by znamenalo zvyšovanie dlhu, daní alebo škrty v zdravotníctve a sociálnych službách.
Politika
Z hľadiska politickej stability čaká Európu turbulentný rok. Nemecko bude až do konca februára zaneprázdnené voľbami, ktorých výsledkom pravdepodobne bude ďalšia centristická koalícia. Vo Francúzsku sa prezident Emmanuel Macron trápi so zostavením stabilnej vlády. Menšinová vláda v Španielsku má zas problém dohodnúť sa na rozpočte. Zdá sa, že momentálne najstabilnejšou veľkou krajinou EÚ je, prekvapivo, Taliansko.
Narastajúci proruský sentiment medzi niektorými členmi EÚ takisto predstavuje pre európsku jednotu veľkú výzvu. Lídrami tohto trendu sa stali slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský náprotivok Viktor Orbán. Ich odpor k pomoci pre Ukrajinu a odmietanie sankcií voči Rusku by mohol podkopať spoločnú zahraničnú politiku EÚ a jej postoj ku globálnym konfliktom.
Zatiaľ čo sa Európska únia, Spojené štáty a ďalší členovia NATO aktívne snažia Rusko v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu izolovať na globálnej scéne, podpredseda slovenského parlamentu Andrej Danko s ďalšími poslancami odletel tento týždeň do Moskvy rokovať o obchodných záležitostiach. Ešte koncom decembra 2024 prijal R. Fica ruský prezident Vladimir Putin, aby spolu prerokovali dodávky plynu.
Ďalšie dôležité správy
