Vyzerá to tak, že roky intenzívnych snáh ekológov a aktivistov po obmedzení či zrušení jednorazových plastov boli zbytočné. Pandémia koronavírusu nastolila vyššie požiadavky na hygienu, ktoré podporujú predaj a používanie tohto neobľúbeného materiálu.
Všetko musí byť zabalené, ochránené a ideálne také, aby sa toho predtým nikto nedotkol – čo sú nároky, ktoré plasty spĺňajú. Snaha predísť nakazeniu a prípadnej smrti ľudí má v spoločnosti vyššiu prioritu ako ekologické záujmy. Výrobcom plastov pomáhajú v súčasnosti aj nízke náklady spôsobené prepadom cien ropy.
Je však možné, že všeobecné nálady podporujúce plasty budú len dočasné a hneď, ako sa skončí koronakríza, znova sa objavia výzvy k akciám, ktoré majú zabrániť zmenám klímy a znečisťovaniu oceánov. Viac k téme píše agentúra Bloomberg.
Prichádza čas introvertov a čo o ľuďoch hovorí vypredaná múka
Dôležitosť balkónov
Keď viacero krajín vyhlásilo karanténu a obmedzilo voľný pohyb, nie je prehnané tvrdiť, že ľudia bývajúci v rodinných domoch so záhradou majú v porovnaní s ľuďmi zavretými v bytovkách a panelákoch minimálne psychohygienickú výhodu. Pobyt medzi zeleňou a na slnku v neistých časoch upokojuje. Na vlastnom trávniku má tiež človek istotu, že nestretne nikoho cudzieho.
Osobný priestor v hustých štvrtiach a veľkomestách je však vzácna komodita, väčšina domácností sa skladá iba z pár izieb bez priameho kontaktu s vonkajším svetom a prírodou.
Portál Citylab v tomto smere uverejnil článok, v ktorom sa zamýšľa nad dôležitosťou a výhodami balkóna. Ako sa ukázalo, balkóny v čase koronavírusovej pandémie symbolizujú určitý druh slobody, kedy ľudia vnímajú sociálnu izoláciu menej bolestne. Balkóny prinášajú do života v mestskom prostredí viac radosti aj duševnej pohody.
V mnohých zahraničných metropolách sú však balkóny vzácne – podľa prieskumu z roku 2017 má iba 62 percent nájomcov v 15 sledovaných mestských oblastiach prístup na balkón, terasu alebo verandu. Developeri ich spravidla vnímajú ako prostriedok na zvýšenie trhovej ceny bytu.
Kedy príde normál
Práve teraz zrejme sedíte doma za počítačom alebo držíte v ruke smartfón. Všetky veci, ktoré sa dajú, riešite online formou – chatujete s priateľmi a rodinou, objednávate potraviny aj jedlo, pracuje z domácej kancelárie, vybavujete faktúry... Za posledný mesiac ste sa stretli s minimum ľudí, nespoznali ste nikoho nového, obmedzujete sociálny kontakt na partnera/partnerku, deti, najlepších priateľov, možno aj suseda.
Teraz sa skúste zamyslieť, čo z tohto ste robili alebo nerobili pred pandémiou. Mnoho ľudí za posledné týždne vyslovilo túžbu po návrate k normálu alebo dalo najavo obavy, ako bude vyzerať nový normál. Autor portálu BBC uvažuje nad tým, čo to vlastne je ten normálny stav, ako ho definovať a čím sa líši od koronavírusového stavu.
Lietadlá, ktoré nelietajú
Vzdušný priestor je desivo prázdny. Lietadlá uzemnil koronavírus, zákazy a aktuálny nezáujem o cestovanie. Globálne je odstavených viac ako 16-tisíc lietadiel, ktoré by inak dopravovali pasažierov z jedného konca sveta na druhý. Hoci stroje nič nerobia a len stoja v hangároch alebo na letiskových dráhach, spoločnosti sa o ne musia riadne starať.
Treba sa starať o všetko od údržby hydrauliky až po snahu zabrániť vtákom vytvárať v rôznych častiach lietadla hniezda. Tiež je tu vlhkosť, kvôli ktorej môžu niektoré časti korodovať a ktorá môže poškodiť interiér. Aj keď stoja lietadlá na vzletových dráhach, majú obvykle plnú nádrž, aby sa zaistilo, že s nimi nebude vietor hýbať.
Problém pritom niekedy môže byť už len nájsť miesto na zaparkovanie. Väčšina letísk je beznádejne preplnených a tie, ktoré sú voľné, ponúkajú aerolíniám už len veľmi drahé parkovanie. Aj preto na dlhodobé odstavenie používajú aerolínie suché miesta ako napríklad austrálske vnútrozemie alebo Mohavskú púšť v USA.
Náročnou úlohou pri zaparkovaných lietadlách sú aj brzdy, ktoré môžu po 24 hodinách začať strácať účinnosť. Každé lietadlo tak musí mať okolo kolies 12 klinov. Viac podrobností si prečítajte v tejto záložke.
TREND záložky na záver
Watchmen, Sin City, V for Vendetta, Transmetropolitan, The Walking Dead či Sandman sa už dajú považovať za legendy. Grafický svet komiksu neprezentujú len akční hrdinovia ako Superman, Batman či Avengers. Hoci práve tieto postavy a námety prostredníctvom filmov spopularizovali komiksy najviac, mnohé z nich nevynechávajú vážne spoločenské problémy, prácu s komplexnými príbehmi a ponúkajú materiál na intelektuálne úvahy a debaty. Postupne si komiksy kliesnia cestu aj do našich končín.
Prevádzky všetkých slovenských reštaurácií sú povinne zatvorené a vyzerá to tak, že s ohľadom na situáciu okolo koronavírusu ich otvoria ako posledné. Okrem výdaja z okienok je rozvoz jediným ďalším spôsobom, ako sa zákazníci môžu dostať k jedlu, na ktoré zvykli chodiť do svojich obľúbených podnikov. Od vypuknutia krízy pribudlo množstvo reštaurácií, ktoré sa rozhodli rozvážať jedlo. O tom, aké špecifiká má donáškový biznis reštaurácií a čo všetko treba splniť, aby mohol podnik roznášať jedlo, sa TREND porozprával s Jozefom Bardíkom, spolumajiteľom a šéfom siete Regal Burger.
Tisícky ľudí nielen na Slovensku, ale na celom svete zostali zo dňa na deň pracovať z domu. Bežné rituály ako obliekanie do práce, cestovanie a káva s kolegami sa zredukovali iba na vstávanie a otvorenie notebooku. O dôležitosti preventívnych opatrení v boji s koronavírusom niet pochýb. Firmy sa však prebudili do úplne novej situácie – keď musia riadiť zamestnancov na diaľku a udržať ich výkon. S využitím behaviorálnej ekonómie a psychologických poznatkov sa práca z domu počas dlhých týždňov karantény nemusí javiť ako neprekonateľný problém.
Žijeme v dobe pretlaku informácií, keď hlava a myšlienky „zatieňujú“ telo. Na telo hľadíme najmä ako na objekt krásy, v tom lepšom prípade sa oň staráme zo zdravotných dôvodov. Určite však naň nehľadíme ako na nositeľa informácií o človeku. Schopnosť vedieť správne prečítať reč tela a znaky tváre pritom pomáha nielen pri výbere zamestnancov, ale aj v komunikácii so šéfom, s kolegom či so zákazníkom. TREND sa porozprával s odborníčkou na neverbálnu komunikáciu a koučkou Norou Laukovou.
Televíznym osobnostiam, podnikateľom či verejne známym osobám radí štylistka Zuzana Kanisová v oblasti štýlu a obliekania. Pre TREND hovorí o dosahu koronakrízy na nakupovanie módneho tovaru, zvyklostiach a štýle slovenského biznisu a spoločensky činných osôb, vyvracia zažité presvedčenia o móde a pridáva, čo považuje pri voľbe štýlu obliekania za najdôležitejšie.
