Heidi Benneckensteinová má dnes 24 rokov, je učiteľkou a matkou. Od mala vyrastala v neonacistickej rodine neďaleko Mníchova. Jej otec bol veľmi prísny a učil ju elitárskemu vedomiu nemeckých hodnôt: disciplíne, poslušnosti, usilovnosti, cti a lásku k vlasti. Rád si robil nemiestne vtipy o Židoch a obdivoval Adolfa Hitlera. Jej matka bol pokornejšia a deti bránila pred otcom a na vtipy len prikyvovala.
Už ako 7-ročné dieťa sa Heidi dostala do tábora, ktorý organizovala neonacistická organizácia Vlasti verná nemecká mládež (Heimattreue Deutsche Jugend - HDJ). Tieto tábory sa prezentovali na prvý pohľad ako skautské, ale v skutočnosti sa tu deťom vštepovali rasistické názory a premietali protižidovské filmy. Išlo v podstate o tábory v štýle Hitlerjugend. Deti skoro vstávali, chlapci boxovali a stavali z krabíc úkryty, dievčatá šili roztrhané šaty. „Boli tam pravidelné prednášky o slávnych nacistoch, ako aj o Hitlerovej obľúbenej pilotke Hanne Reitschovej. Pred spaním sme spievali piesne z Tretej ríše. Naozaj nás povzbudzovali, aby sme sa stali elitnými neonacistami,“ spomína v rozsiahlom rozhovore pre nemecké vydanie magazínu Vice.
Keď so spolužiakmi šla navštíviť v rámci exkurzie koncentračný tábor, nudila sa. S tým holokaustom to bolo aj tak všetko inak, vravela. Kto určuje, že to bolo presne tak, ako sa tvrdí? Pred školským výletom jej otec navyše povedal, že nemusí veriť všetkému, čo im pani učiteľka hovorí. V pätnástich sa odsťahovala od otca k matke a nahliadla do ultrapravicovej scény. Rozdávala po mestách letáky krajne pravicovej Národno-demokratickej strany Nemecka (NPD) a zúčastnila sa pohrebu známeho starého Nacka Friedhelma Busseho, píše týždenník Der Spiegel v rozsiahlom profile.
Pohreb sa stal akousi nacistickou manifestáciou, ale zároveň jej otvoril oči. Keď na rakvu nácka položili ríšsku vlajku s hákovým krížom, zazrela ľavicového aktivistu, ktorý to fotil. Keď ho videla, zbila ho tak, že skončil v nemocnici. To bol prvý moment, ktorý ju prebral a vydesil. Autoritárska výchova a rasová ideológia z nej urobili človeka, ktorý neakceptoval iný názor.
Keď potom v 17-tích otehotnela so svojím súčasným manželom a nacistickým pesničkárom Felixom Benneckensteinom, uvedomila si, že jej dieťa nesmie vyrastať tak ako ona. So svojim mužom sa na nacizmus pozreli inak, kládli si otázky a postupne vystúpili z kolotoča nenávisti. Dôvodom bolo aj to, že sa presťahovali do Mníchova, kde bolo medzirasové spolunažívanie úplne bežné. „Zistili sme, že susedia zo zahraničia sú milí, ale trvalo nám dlho sa z toho vymaniť. Koncept bol hlboko zakorenený do mozgu. Trvalo dlho, kým sme s ním mohli kriticky zaoberať,“ tvrdí.
O svojich skúsenostiach napísala najnovšie knihu pod názvom Ein Deutsches Mädchen (Nemecké dievča), v ktorej opisuje svoje detstvo, ktoré bolo obklopené nacistickými ideálmi a kde sa Poľsku nepovedalo inak ako Východné Prusko. Kniha prináša osobné spomienky, odhaľuje väzby v rámci pravicovej scény, poskytuje vlastný výklad a opiera sa aj o odbornú literatúru. Jej autobiografia presahuje rámec samotného popisu súčasného neonacistického prostredia. Spoločnosť sa podľa nej posúva doprava a so zdesením zisťuje, že mnohé radikálne hesla jej rodičov sú dnes v Nemecku niečím bežným a samozrejmým. Zrazu vidí vystupovať v rôznych talk show ľudí s rasistickými názormi a nik sa nad tým ani nepozastaví.
Bývalá neonacistka Heidi Benneckenstein Zdroj: Facebook / Heidi Benneckenstein
