„Elektronické zdravotníctvo je najdôležitejšou revolúciou v zdravotníctve od nástupu moderných liekov, vakcín alebo dokonca opatrení v oblasti verejného zdravia, ako je hygiena a čistá voda,“ zaznelo už pred 20 rokmi na konferencii v Bruseli z úst D. Silbera na fóre vrcholových predstaviteľov systémov zdravotníckej starostlivosti členských krajín Európskej Únie.
Tie formulovali viaceré závery jednoznačne - v dokumente, ktorého názov obsahuje akronym eHealth dokonca dvakrát. „Ide vlastne o označenie pre elektronické zdravotníctvo. Nie je však ľahké jednoducho, výstižne a úplne formulovať obsah a význam tohto výrazu. Ide o koncept zodpovedajúci procesom, ktorých význam a poslanie sa javí intuitívne zrejmý, hoci nie je ľahko vymedziteľný,“ uvádza sa na portáli rezortu zdravotníctva.
Nič nové na scéne
Zjednodušene povedané „eHealth – to sú nástroje a riešenia týkajúce sa produktov, systémov a služieb, ktoré presahujú jednoduché internet-aplikácie. Slúžia administrátorom zdravotníctva a zdravotníckych zariadení, zdravotníckym pracovníkom v rôznych oboroch činností, tiež v podobe individuálne zameraných zdravotných systémov na pacientov a občanov,“ vysvetľuje materiál.
A práve tieto nástroje u nás ani po dvoch dekádach vo veľkej miere nespĺňajú pôvodné očakávania a ich funkčnosť je aj v súčasnosti predmetom kritiky. Aj to smerovalo k odvolaniu generálneho riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií a dosadeniu krízového manažmentu v podobe troch nových. Ten má identifikovať dôvody, pre ktoré meškajú kľúčové projekty ako registre, projekt OnkoAsist, eLab či eObjednanie, a to do konca januára 2023. Centrum nás informovalo, že „v závislosti od zistení šetrenia budú vyšpecifikované ďalšie kroky“.
Najaktuálnejšie vyhlásilo Národné centrum zdravotníckych informácií verejnú súťaž práve na projekt OnkoAsist, ktorý má zlepšiť manažment pacientov s rakovinou. Jeho odhadovaná hodnota je takmer 11 miliónov eur bez DPH. Záujemcovia môžu ponuky predkladať do 17. februára, v rovnaký deň by sa mali aj otvárať.
Projekty v hľadáčiku
Kolektívny štatutárny orgán Rada riaditeľov teda majú tvoriť tri osoby. Ako rezort zdravotníctva potvrdil, jej členmi sú Marek Macho a Barbora Mareková, pozícia tretieho člena ostáva zatiaľ neobsadená, čo potvrdilo aj samotné centrum.
Rezortu zdravotníctva sme sa opýtali aj to, ako bude šéfovanie troch riaditeľov vyzerať v praxi. „Vo všetkých veciach sú oprávnení konať v mene organizácie súhlasným prejavom vôle najmenej dvaja členovia štatutárneho orgánu, z ktorých jeden musí byť vždy generálny riaditeľ,“ vysvetľuje rezort a dodáva, že ich úlohou bude zmonitorovať aktuálnu situáciu, pričom v centre diania sa ocitli meškajúce kľúčové projekty ako napríklad registre, projekt OnkoAsist, eLab, eObjednanie a podobne. „Ministerstvo zdravotníctva SR zároveň do NCZI posiela kontrolu, ktorá sa zameria primárne na procesy v samotnej organizácii. Všetky ďalšie kroky budú závisieť od výsledkov kontroly,“ naznačuje rezort, čo bude nasledovať.
Kým prvý zo spomínaných projektov, OnkoAsist, predstavuje manažment cesty onkologického pacienta od nálezu po začiatok liečby, význam eLab tkvie v lepšom zdieľaní zdravotných záznamov medzi oprávnenými lekármi, keďže vďaka tejto funkcii môžu laboratóriá zapísať záznam o výsledku z laboratórneho vyšetrenia. Ten sa uložením stáva súčasťou systému ezdravie. V zásade ide o prístup k historickým aj aktuálnym údajom, ku ktorým má mať prístup všeobecný lekár, lekár aj ošetrujúca sestra.
eObjednanie zďaleka nie je žiadnou novinkou. Už začiatkom roka 2019 mohli lekári elektronicky objednávať svojich pacientov na vyšetrenia či zákroky cez štátny Národný portál zdravia. Týždenník Trend v polovici spomínaného roka upozornil na to, že záujem o službu sa nedostavil a ako možný dôvod uviedol, že štát vymyslel niečo, čo už dávno na trhu ponúkajú súkromné spoločnosti.
Lekári ignorujú štátny portál. Pacientov cez neho elektronicky neobjednávajú
Zaviedli sa takzvané doplnkové ordinačné hodiny, v priebehu ktorých mohol pacient po elektronickom objednaní sa, absolvovať návštevu lekára, pričom si za ošetrenie platil. Ordinácie však mohli eObjednanie využívať aj v rámci klasických ordinačných hodín, ale nehrnuli sa do toho. Práve naopak. „Doteraz evidujeme nižší záujem zo strany lekárov, ktorý sa odráža aj v nízkom záujme zo strany dodávateľov ich informačných systémov o certifikáciu. Tak, ako bude rásť záujem u lekárov, bude vytváraný aj tlak na ich dodávateľov, aby sa certifikovali,“ povedal vtedy hovorca Národného centra zdravotníckych informácií Boris Chmel.
NCZI spustilo eObjednanie v súvislosti so zavádzaním elektronického zdravotníctva, takzvaného eZdravia a koľko konkrétne stála táto služba, vtedy neuviedli. Jeho využívanie ostalo na individuálnom zvážení každého lekára.
Začarovaný kruh nekončí
Inak povedané, síce zaplatený a funkčný systém nemal nikto povinnosť využívať, dokonca mal a má silnú konkurenciu v mnohých iných, vlastnených spoločnosťami. Vtedajší postoj Národného centra zdravotníckych informácií tak vyznieva prinajmenšom zvláštne. A pravdepodobne aj táto záležitosť je jednou z mnohých, ktoré prispeli k viacerým zmenám v tejto inštitúcii.
Totiž, len za posledné dva roky došlo už k štvrtej zmene na poste generálneho riaditeľa NCZI. „Tento fakt sám o sebe hovorí o kritických problémoch v organizácii ako takej. Ak dochádza k takýmto častým výmenám, tak každá organizácia stagnuje, nie je priestor na jej stabilizáciu, rozvoj, práve naopak postupne eroduje,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ občianskeho združenia Slovensko.Digital Peter Kulich.
K častým zmenám na poste šéfa NCZI sa pre nás vyjadril Tomáš Szalay, riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávno kraja. Konštatuje, že „sú len ilustráciou bezradnosti, ktorú má štát v zdravotníckej dátovej politike. Za osem rokov tu máme ôsme vedenie tohto úradu“. Poukazuje pritom na susedné Česko, kde majú za ten istý čas stále toho istého šéfa zdravotníckej štatistiky. „Nemáme kvalitné dáta takmer o ničom, a to sa potom ťažko prijímajú dobré rozhodnutia. Čo nemeriame, to neriadime. Výsledkom je nefungujúce zdravotníctvo,“ konštatuje Szalay.
Logicky majú tieto výmeny vplyv na primárne úlohy centra. Kulich hovorí o začarovanom kruhu, podľa neho v oblasti informatizácie verejnej správy jednotlivým organizáciám, teda nielen NCZI, často chýba strategický a koncepčný pohľad na budovanie svojho IT a digitálnych služieb. A ako príklad uvádza práve spomínaný projekt OnkoAsist. „Abstrahujem teraz od jeho obsahovej stránky a jeho prezentovaného prínosu, nakoľko nemám prehľad v doméne onkológie, ale daný projekt sa začal pripravovať z môjho pohľadu neskoro, jedným z katalyzátorov daného projektu boli primárne nevyužité eurofondy, nezapadal do širšej koncepcie rozvoja IT a digitálnych služieb NCZI,“ dodáva. Pripomenul aj, že mal snahu „opraviť" funkčnosť a moduly, ktoré mal poskytovať už projekt eZdravia.
Na margo eLab a eObjednanie sa Kulich pýta, či tieto nemali byť dodané v rámci eZdravia pred rokmi a či už Slovenská republika za to raz nezaplatila. „Čo mám informácie, tak takéto moduly boli už v pôvodnom zadaní pre projekt eZdravia,“ uvádza.
Národné centrum má aktuálne vyše 20 otvorených projektov, z ktorých mnohé spolu súvisia a na seba nadväzujú. „Ich podrobné skúmanie je náročné na čas i odborné znalosti špecifickej problematiky. Popri tom nové vedenie riadi inštitúciu, zabezpečuje plnohodnotný chod, dennú agendu ako i nové úlohy vyplývajúce z postavenia NCZI,“ osvetľuje hovorkyňa inštitúcie Veronika Daničová.
Ministerstvo zdravotníctva posiela do NCZI krízový manažment
Práve absencia koncepcie stratégie rozvoja IT v NCZI bola podľa Kulicha primárnou témou ich stretnutia. „Zároveň v rámci diskusie nám vedenie NCZI odprezentovalo vtedy aktuálne problémy, ktoré videli vo svojom ITčku, napríklad chýbajúci hardvér pre eZdravie, zastaralú architektúru a problémy s prevádzkou do budúcna, čo sa aj potvrdilo viacerými výpadkami,“ dopĺňa. Zhodli sa, že ide o dôležitý dokument pre organizáciu, ktorý stanoví rozvoj IT a digitálnych služieb a bude riešiť aj aktuálne a budúce problémy.
Zdroje sa veselo míňajú, problém ostáva
No ani začiatok roka 2023 stratégiu rozvoja IT nepriniesol a opäť dochádza k zmene vedenia. „Ide o začarovaný kruh, kde sa stojí na mieste, problémy sa neriešia, ale zdroje (finančné, ľudské) sa míňajú,“ konštatuje Kulich.
Všeobecne podľa neho platí, a opäť nielen pre NCZI, že sa vymýšľajú nové a nové IT projekty, miesto toho, aby sa najprv alebo súbežne doriešili existujúce problémy. Na nové projekty často predmetné organizácie nemajú dostatočné odborné kapacity, čiže už k existujúcim problémov si naložia ďalšie. „Ľahko dostupné finančné zdroje, napríklad eurofondy alebo financie z Plánu obnovy v kombinácii s chýbajúcim strategickým pohľadom na rozvoj IT a digitálnych služieb sú brzdou informatizácie a digitalizácie štátu,“ uzatvára.
