Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová potvrdila, že taký návrh existuje, ale nechcela uviesť ďalšie podrobnosti. Materiál najprv musí prerokovať Rada vlády pre protidrogovú politiku. Stať by sa tak malo 13. novembra a až potom ho možno posunúť do ďalšieho legislatívneho procesu a zverejniť podrobnosti, zdôraznila.

Materiál je výsledkom dvojročnej práce odborníkov. Ide o návrh zákona, ktorým sa ustanovujú definície a množstvá omamných a psychotropných látok, rastlín a húb obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky, a ktorým sa menia a dopĺňajú Trestný zákon a Trestný poriadok a zákon o priestupkoch.

Keďže ide o komplexný materiál, zmeny v trestných kódexoch nie sú súčasťou noviel, ktoré už prešli pripomienkovým konaním a do platnosti by mali vstúpiť v marci 2015, vysvetlila A. Donevová.

Nie zločin, ale len priestupok

Podľa informácií agentúry SITA vypracovaný materiál hovorí o tom, že držanie omamných látok pre vlastnú potrebu nebude trestným činom, ale priestupkom. Pričom je jasne stanovené, o aké množstvo pôjde. Pri opakovanom priestupku by však už malo ísť o trestný čin.

Navrhuje sa posilniť aj sociálny program a prevýchovu. Cieľom je teda riešiť skôr závislosť ako trestný postih. Materiál je inšpirovaný českým modelom.

Na zmenu v tomto duchu vyzval minulý týždeň aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Mohla by to byť podľa neho cesta, ako bojovať proti drogovej kriminalite. Ako skutočných páchateľov vníma výrobcov či dílerov drog a nepáči sa mu, ak si polícia vylepšuje štatistiky postihmi za jednu či dve marihuanové cigarety. Liberálnejšie pravidlá pre konzumentov mäkkých drog už po voľbách avizoval aj premiér Robert Fico.

V Británii prísne tresty nepomohli

Medzi prísnymi trestmi za držanie omamných látok a množstvom ľudí, ktorí ich konzumujú, neexistuje žiadna zjavná súvislosť. Vyplýva to z novej štúdie britskej vlády o drogovej problematike, ktorú zverejnili vo štvrtok.

Autori správy porovnávali drogovú situáciu v Británii a v ďalších 13 štátoch, ktoré nazerajú na drogy rôzne: od nulovej tolerancie až k snahe o úplnú dekriminalizáciu. Záverom výskumu bolo zistenie, že užívanie drog v spoločnosti ovplyvňujú oveľa zložitejšie faktory než len právo, jeho prísnosť a úroveň vymáhania.

Správa tiež poukazuje na fakt, že v Portugalsku sa zdravie užívateľov drog od roku 2001, kedy krajina začala konzumácii drog považovať skôr za otázku verejného zdravia ako za prípad pre políciu, výrazne zlepšilo.

Presunutie problematiky drogovo závislých z kompetencie ministerstva vnútra do rezortu zdravotníctva dlhodobo presadzuje aj britský vicepremiér a predseda liberálnych demokratov Nick Clegg. Tento návrh už skôr podporila aj labouristická opozícia.

Námestník ministra vnútra za liberálov Norman Baker podľa BBC dúfa, že sa výsledky správy premietnu do debaty o drogách v Spojenom kráľovstve. „S ľuďmi sa zaobchádza ako s číslami, dostávajú pokuty, dostávajú výstrahy, posielajú sa do väzenia a nič z toho nezmení ich drogové návyky,“ hovorí N. Baker.

Oficiálne stanovisko britskej vlády aj ministerstva vnútra, ktoré vedie konzervatívna ministerka Theresa Mayová však naďalej znie, že súčasná drogová stratégia je účinná. Vláda vraj nemá v úmysle drogy žiadnym spôsobom dekriminalizovať.