Hnev Američanov na vodcu iného štátu vari nikdy v dejinách nebol väčší ako v súčasnosti, keď sa predmetom ich obsesie stal kremeľský vládca Vladimir Putin, píše Politico. Práve Putin sa stal Maom alebo Castrom tejto generácie, jej Kaddáfím, Saddámom Husajnom či Chomejním.
Putin je tým besniacim a možno aj šialeným tyranom, ktorý stelesňuje všetko, čo Američania nenávidia a čoho sa obávajú. Mnoho ľudí vo Washingtone je presvedčených, že februárová ruská invázia na Ukrajinu je čisto jeho dielom.
Nájde sa nejaký Brutus
Niektorí sú dokonca presvedčení, že kým bude Putin nažive a pri moci, na svete nikdy nezavládne mier. Od tohto presvedčenia je už len malý krôčik k túžbe po jeho odstránení „odpílení“, ako to povedal bývalý americký prezident Dwight Eisenhower, keď nechal v roku 1960 zavraždiť kubánskeho vodcu Fidela Castra.
„Nájde sa v Rusku nejaký Brutus? Nájde sa v ruskej armáde nejaký šikovnejší plukovník Staffenberg?“ zamyslel sa prednedávnom americký senátor Lindsey Graham. „Jediný spôsob, ako to ukončiť bude, keď sa v Rusku nájde niekto, kto zabije toho chlapa,“ napísal na Twitteri Graham.
V niektorých kruhoch môže byť výzva na zavraždenie cudzieho lídra pokladaná za nepatričnú, ale Graham sa odvážil nahlas povedať to, čo si mnohí jeho kolegovia len myslia. Argument jej jednoduchý. Ak Putin predstavuje problém, „zlikvidujme“ Putina a bude po probléme.
Hadovi treba odťať hlavu
Takéto otvorené výzvy na politickú vraždu nebývajú časté. Na stranu radikálneho riešenia súčasnej krízy spôsobenej Putinovým vpádom na Ukrajinu sa priklonil aj moderátor Fox News Sean Hannity. „Ak chcete zabiť hada, odrežte mu hlavu. V tejto chvíli je tým hadom Vladimir Putin,“ povedal Hannity. Iní svoju túžbu po Putinovej smrti vyjadrujú menej hlasno.
Keď nedávno hovorkyňa britského premiéra Borisa Johnsona v záchvate úprimnosti povedala, že cieľom sankcií uvalených na Moskvu je „zvrhnutie Putinovho režimu“, rýchlo ju opravili. A predsa, keď americkí senátori ako Graham, Cory Booker, Marco Rubio a Amy Klobucharová podporia rezolúciu, ktorá obviňuje Rusko z „otvorenej agresie a iných ohavností dosahujúcich úroveň zločinov proti ľudskosti“, ide o jednoznačné maľovanie terča na Putinovu hlavu.
Tento argument však stojí na dvoch nesprávnych predpokladoch. Prvým je samotná premisa, z ktorej argument vychádza, a síce že iný ruský líder by sa chcel dohodnúť na stiahnutí ruských jednotiek z Ukrajiny. Nikto, kto sa chce uchádzať o uchopenie moci v Moskve, totiž nemôže súhlasiť s tým, aby sa Ukrajina stala členským štátom NATO, alebo s prítomnosťou nepriateľských vojsk na jej území.
Odstránenie Putina by nič nezmenilo
Každý ruský prezident, ktorý by niečo také urobil, by bol chápaný ako niekto, kto svoju krajinu vystavuje smrteľnému nebezpečenstvu, a jeho vláda by netrvala dlho. Zosadenie Putina by nič nezmenilo na odhodlaní Ruska nikdy na druhej strane svojich hraníc nestrpieť nepriateľské vojská.
Druhým, a navyše oveľa presvedčivejším argumentov proti zabíjaniu cudzích lídrov sú príklady z minulosti, keď sa Spojené štáty pokúsili odstrániť predstaviteľov režimov, ktoré im nevyhovovali. Tých pokusov bolo viacero, a aj keď boli úspešné, ich dlhodobé dôsledky boli neraz katastrofálne. Pokyn na odstránenie cudzieho vodcu, ktorý by zaznel v Oválnej pracovni Bieleho domu by rozhodne nebol porušením tabu. Bol by len posledným zo série sebazničujúcich omylov.
Ako je známe, prvým americkým prezidentom, ktorý vydal pokyn na odstránenie viacerých cudzích lídrov bol Dwight Eisenhower. Ako prvého si ešte v 50. rokoch zobral na mušku čínskeho premiéra Čou En-laja. V päťdesiatych rokoch pokladal Eisenhower a takmer každý politik vo Washingtone „červených Číňanov“ za maniakálnych fanatikov odhodlaných dobyť svet.
Eisenhower v tom mal jasno
Keď Čou v roku 1955 oznámil že sa v indonézskom Bandungu zúčastní významnej konferencie ázijských a afrických lídrov, CIA vycítila príležitosť zabiť ho. Čou na svoj let do Bandungu prenajal lietadlo spoločnosti Air India. Stroj počas letu vybuchol, pričom zahynulo všetkých 16 ľudí na jeho palube. Čínsky premiér však do lietadla nenastúpil. Čína incident označila za „vraždu spáchanú organizáciami špeciálnych služieb Spojených štátov“.
Po tom, čo Čou na palube iného lietadla bezpečne pristál v Bandungu, rozhodol sa vtedajší riaditeľ CIA Allen Dulles, že to skúsi znovu. Riaditeľovi chemickej divízie CIA Sidneymu Gottliebovi nariadil, aby nechal pripraviť jed. Gottlieb nechal namiešať preparát, ktorý mal čínskeho predstaviteľa usmrtiť 48 po tom, čo mu jed nakvapkajú do misky s ryžou. Pravdepodobne preto, aby sa v tom čase už nachádzal doma v Číne a Američania mohli tvrdiť, že majú čisté ruky.
Pokus o zabitie čínskeho premiéra však bol na poslednú chvíľu prerušený. O operácii sa totiž dozvedel vtedajší zástupca riaditeľa CIA Lucian Truscott, ktorý sa obával, že v jej dôsledku dôjde k diskreditácii Ústrednej spravodajskej služby, a tak donútil Dullesa, aby nariadil jej zrušenie.
Castra nikdy nedostali
Gottlieb pri odchode zo CIA v roku 1973 všetky svoje zložky skartoval, takže o pokuse o atentát na čínskeho premiéra sa nedochovali nijaké podrobnosti. Navyše príkaz na zavraždenie nejakého cudzieho lídra sa vrámci CIA nikdy nevydávajú explicitne. Napriek tom sa tam prísne dodržiava pravidlo, že najznámejšia americká tajná služba sa nikdy do niečoho tak závažného, ako je zavraždenie hlavy cudzieho štátu, nepúšťa bez súhlasu prezidenta.
Oveľa priamejšie spájajú Eisenhowera dôkazy s inými sprisahaniami. Politickými vraždami sa intenzívne zaoberal aj v lete roku 1960. Jeho hlavným cieľom bol démon, ktorým boli posadnuté celé generácie amerických predstaviteľov, a sú ním posadnuté aj po jeho smrti: Fidel Castro. V máji 1960, po tom čo si prečítal správu, ktorej autorom bol Dulles, nariadil prezident, že Castra treba „odpíliť“.
Eisenhowerov rozkaz spustil celú sériu bizarných pokusov o odstránenie vodcu kubánskej revolúcie. Viac ako štyri roky zvažovali plánovači CIA celý rad spôsobov, ako sa Castra zbaviť, od výstrelu zo snajperskej pušky až po lastúru naplnenú výbušninou. Autorom tých najprepracovanejších návrhov, pri ktorých mali byť použité rozličné jedy alebo pekelné stroje, bol Sidney Gottlieb. Podľa neskoršej správy Senátu zahŕňali „otrávené tabletky, otrávené perá, púdre obsahujúce smrtiace baktérie a iné prostriedky presahujúce ľudskú predstavivosť,“ uvádza sa v správe.
Do Bieleho domu sa nasťahoval Kennedy
Dlhý čas čakania na správy o úspešnom pokuse o atentát na Castra, ktoré napokon nikdy neprišli, si Eisenhower skrátil tým, že nariadil ďalšiu vraždu. Jej obeťou sa mal stať Patrice Lumumba, odbojný nacionalista, ktorý sa v máji 1960 stal prvým predsedom vlády Konžskej demokratickej republiky. Eisenhower sa obával, že Lumumba predstavuje hrozbu pre vplyv Západu v tejto veľkej africkej krajine disponujúcej obrovským nerastným bohatstvom, a čoraz viac sa dostáva pod vplyv komunistickej ideológie.
Po krátkej porade s Dullesom a ďalšími predstaviteľmi CIA, ktorá sa konala 18. augusta, sa podľa poznámok zapisovateľky, prezident obrátil k Dullesovi a „povedal niečo v tom zmysle, že Lumumbu sa treba zbaviť. Nastalo asi 15 sekúnd trvajúce hrobové ticho a porada pokračovala“. Zo záverov vyšetrovania Senátu vyplýva, že práve toto bola chvíľa, keď Eisenhower „zaobalene“ nariadil Lumumbovo zavraždenie.
Keď Eisenhower v januári 1961 opúšťal Biely dom, mohol si na konto pripísať jeden úspešný pokus o atentát. Práve ten na Lumumbu, ktorého sa Spojeným štátom v spolupráci s Belgičanmi napokon podarilo zlikvidovať. V prípade Čou En-laja a Castra však Američania obišli naprázdno a Eisenhowera v Oválnej pracovni vystriedal John F. Kennedy, ktorý sa sústredil výhradne na Castra…
Ďalšie dôležité správy
