Rok 2010 bude nielen o krachoch firiem, ktoré podľahli najťažšej svetovej recesii od čias Veľkej depresie, ale aj rokom plným príkladov podnikateľov a podnikov, ktoré prežili a prosperujú. Od ktorých sa budú môcť učiť či inšpirovať nielen priami konkurenti, ale aj vlastníci a manažéri firiem z iných brandží. Tí zistia, že vymazanie marketingového rozpočtu, znižovanie cien, mechanické prepúšťanie ľudí, zosekanie výdavkov na potrebné informačné technológie alebo rušenie predplatného kvalitných novín môžu byť kontraproduktívne kroky, ktoré ich zastavia v rozvoji a možno spôsobia postupný úpadok. Nasledujúce roky budú menej o predaji a viac o riadení a strategickom myslení. Čiže o tom, ako má byť úspešná firma zorganizovaná, ako má komunikovať so zákazníkmi, brániť svoj zisk a cash-flow, ako kontrolovať drobné výdavky a míňať dosť na zmysluplnú reklamu.
Biznismeni však nepracujú iba na globálnom ihrisku. Pre mnohých je kľúčový slovenský piesoček. Vo volebnom roku 2010 majú dobrú príležitosť ukázať, či zo šíriaceho sa klientelizmu a korupcie vo verejných súťažiach rezignovali alebo sú pripravení sa za férovejšie prostredie nahlas angažovať. V parlamentných voľbách sa pobije Smer-SD s pravicou. Smer sa bude držať osvedčenej agendy – popri sociálnej rétorike, na ktorú zatiaľ počúva väčšina elektorátu, zrejme nezaváha použiť ani maďarskú kartu. Aby mali pravičiari šancu, budú musieť priniesť užitočné témy a konkrétne návrhy, ako pomôžu ekonomike a dosiahnu opätovný rast zamestnanosti. Zatiaľ bojujú opočúvaným slovníkom, z ktorého finančne dobre situovaný Smer nemusí mať veľké obavy. Obávať sa nemusí ani kritiky nepriaznivého vývoja vo verejných financiách. Stačí mu ukázať na Európu, Ameriku i Áziu, kde sa do fiškálnej expanzie pustili mnohé vlády s obdobnou razanciou a s rovnako chabými vyhliadkami na konsolidáciu.
Každý rozumný človek, bez ohľadu na politické sympatie, si zrejme bude do roku 2010 želať, aby sa obnovila snaha transparentne spravovať veci a zdroje verejné. Aby sa nacionalizmus nahradil zdravým patriotizmom. Aby sa obnovila diskusia o efektívnej miere solidarity, ktorú by potreboval i štát s liberálnym či konzervatívnym „manažmentom“. Aby sa mohla zjemniť ostrá rétorika médií, ktorá je iba logickým zrkadlom vulgárneho politického života a zarážajúceho nárastu klientelizmu, ba neraz až neskrývaného rozkrádania verejných peňazí.
Aby firmy neboli nútené korumpovať či obchádzať nezmyselné zákony, ale aby sa mohli venovať biznisu, ktorý živí ich zamestnancov, celú verejnú správu a armádu ekonomicky neaktívnej populácie. Biznisu, ktorý sa ocitol v bezprecedentnej hospodárskej recesii, akej obdobu pamätá len niekoľko emeritných ekonómov. Kríza v ekonomike, ale i v politike je však užitočná na to, aby sa firmy a ich zákazníci, ale aj politici a ich voliči zbavili neužitočných stereotypov. Aby prestali podporovať modely a ľudí, ktorí podniky, respektíve krajinu ťahajú k dnu. Slovensko stav globálnej ekonomiky zmeniť nemôže, ale malo by zásadne zlepšiť politickú kultúru, fungovanie inštitúcií i podmienky podnikania a stať sa tak opäť viac pozitívnym ako odstrašujúcim príkladom pre investorov.
Autor je riaditeľ TREND Analyses.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
