Verejné financie Slovenska je po dôsledkoch pandemickej a energetickej krízy nutné ozdraviť. Inštitút finančnej politiky (IFP) preto skúmal, ako by mohol vyzerať vhodný prorastový konsolidačný mix v potrebnom objeme približne päť perent HDP. Výsledky ukazujú, že hoci je skladba konsolidácie značne politickou otázkou, aj jej konkrétna podoba môže mať výrazné efekty na životnú úroveň krajiny. Rozdiel medzi hospodárskymi dôsledkami najviac a najmenej prorastovej konsolidácie predstavuje až približne 200-tisíc pracovných miest, resp. približne šesť percent výkonu slovenskej ekonomiky.
Konsolidačný plán s najmenej možným negatívnym vplyvom na ekonomiku by podľa IFP pozostával v prípade Slovenska primárne zo zníženia prevádzkových výdavkov a zamestnanosti vo verejnej správe. V menšej miere by sa mohlo ušetriť na sociálnych dávkach a dotáciách, resp. zvýšením spotrebných daní. Podobne prorastovú konsolidáciu je zároveň možné dosiahnuť aj s rovnakým dôrazom na príjmovú ako na výdavkovú stranu rozpočtu. Je však podľa inštitútu dôležité vyhnúť sa zvyšovaniu zdanenia práce a znižovaniu investícií.
Znižovanie verejných výdavkov
Skúsenosti so stabilizáciou verejných financií z iných krajín ukazujú, že konsolidácia znižovaním výdavkov bolí ekonomiku menej ako zvyšovanie rozpočtových príjmov. Znižovanie verejných výdavkov nielenže tlmí ekonomickú aktivitu menej, než zvyšovanie daní a odvodov, ale taktiež vedie k dlhodobému zníženiu verejného dlhu krajiny. Zároveň sa spája s vyššou pravdepodobnosťou znovuzvolenia konsolidujúcej vlády. Možno aj preto boli podľa IFP od konca sedemdesiatych rokov dve tretiny konsolidácií v 16 krajinách OECD založené na výdavkovej strane verejných financií.
Zvyšovanie daní podľa inštitútu obmedzuje spotrebu domácnosti a znižuje motivácie investovať a pracovať. Rast zaťaženia práce nielenže znižuje disponibilné príjmy domácností, ale súčasne odrádza od participácie na pracovnom trhu. Znižuje tým potenciálnu zamestnanosť a maximálny možný výkon ekonomiky. Korporátne dane majú síce miernejšie efekty na zamestnanosť, ale vedú podľa IFP k nižším súkromným investíciám, pomalšej akumulácii kapitálu a s tým spojenému nižšiemu rastu produktivity práce. Naproti tomu, spotrebné a majetkové dane sa najmä z krátkodobého hľadiska vyznačujú nižšími negatívnymi efektmi na ekonomickú aktivitu.
Daňový mix
Konsolidáciu na príjmoch je však možné dosiahnuť vhodným dizajnom daňového mixu, či zvýšením nedaňových príjmov. Rast daňového zaťaženia by mal v prvom rade pochádzať podľa IFP z rozširovania základu dane cez elimináciu účelových daňových výnimiek. Boj s daňovými únikmi tiež zvyšuje príjmy štátu bez výraznejších negatívnych vplyvov na ekonomický rast. V neposlednom rade zvyšovanie nedaňových príjmov, napr. zvýšenie platieb za cestovné, školné, resp. administratívnych poplatkov, môže byť tiež menej bolestivé pre ekonomiku.
Naopak, zníženie vládnych výdavkov naproti tomu nevytvára negatívne motivácie k ekonomickej aktivite a zvyčajne je spojené s rastom investícií súkromného sektora. To platí najmä o znižovaní výdavkov na mzdy, zamestnanosť a medzispotrebu vo verejnom sektore.
Ďalšie dôležité správy
