Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová nevylúčila, že tvorcovia menovej politiky eurozóny by mohli pozastaviť cyklus zvyšovania úrokových sadzieb. Jej vyjadrenie zaznelo po zasadnutí, na ktorom Rada guvernérov ECB posunula úroky opäť smerom nahor.
„Mohli by sme zvýšiť úrokové sadzby, mohli by sme mať pauzu," uviedla na tlačovej konferencii Lagardová, pričom odkázala na nadchádzajúce septembrové zasadnutie. Ak sa aj Rada guvernérov ECB rozhodne zvyšovanie pozastaviť, nemusí to tak zostať dlho, a „môžem vás ubezpečiť, že úrokové sadzby neznížime", zdôraznila šéfka ECB. Centrálna banka sa bude podľa nej rozhodovať na základe údajov prichádzajúcich z ekonomiky. Tie ukážu, akú cestu musí ešte ECB prekonať v boji proti inflácii, dodala Lagardová.
ECB vo štvrtok zvýšila úrokové sadzby už deviatykrát po sebe. Kľúčová úroková sadzba, za ktorú môžu komerčné banky získať od ECB nové peniaze, sa tak posunula na 4,25 percenta. Naposledy bola takto vysoko na začiatku globálnej finančnej krízy v októbri 2008.
Po rokoch nulových a záporných úrokových sadzieb ich začala ECB v júli 2022 zvyšovať najrýchlejším tempom vo svojej histórii. Vyššie úrokové sadzby zdražujú úvery, čo môže utlmiť dopyt a tým pôsobiť proti rastu cien.
V júni sa inflácia v eurozóne oslabila. Podľa štatistického úradu EÚ Eurostat boli spotrebiteľské ceny v spoločenstve 20 krajín platiacich eurom o 5,5 percenta vyššie ako v rovnakom mesiaci minulého roka. To je výrazne viac ako strednodobá cieľová hodnota na úrovni dvoch percent, ktorú považuje ECB za optimálnu pre udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte.
Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny energií a potravín, navyše v júni vzrástla na 5,5 percenta z májových 5,3 percenta. Tento ukazovateľ je dôležitý pre rozhodovane ECB o smerovaní menovej politiky, keďže cenové tlaky v ekonomike odzrkadľuje lepšie ako celková inflácia.
Ďalšie dôležité správy
