Klebety o tom, že šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová upiera svoj zrak na Paríž, sa šírili mesiace. Lagardová vraj dúfa v to, že sa stane nasledujúcou francúzskou premiérkou, píše Politico.
Špekulácie sa znova objavili po tom, čo prezidentovi Emmanuelovi Macronovi na Twitteri verejne zablahoželala k jeho víťazstvu vo voľbách. U niektorých to vyvolalo dojem, že porušila svoju úlohu nepolitickej šéfky centrálnej banky.
V skutočnosti však táto vrava hovorí viac o tom, ako ju ako šéfku ECB vnímajú európske finančné centrá než o jej budúcnosti vo francúzskej politike.
Múdry ťah
Vo svetle výrazných výsledkov ľavice z minulého mesiaca zastávajú ľudia z politických kruhov v Paríži názor, že Lagardová je pre Macrona príliš konzervatívna.
No v sektore vysokého finančníctva jej meno aj naďalej tvrdohlavo ostáva vysoko na zozname možných kandidátov, ktorý by mohli nahradiť Jeana Castexa, súčasného francúzskeho premiéra. Pozorovatelia ECB už netrpezlivo čakajú na jej vymenovanie.
Ľudia z politických kruhov medzitým poukazujú na taktické dôvody, ktoré stoja za týmito klebetami.
Podľa popredného ministra bolo múdre, že sa jej meno dostalo na verejnosť, pretože u pravicových voličov vyzeralo jej meno dobre. Spomínaný minister však pochybuje, že o nej naozaj uvažovali, keďže jedným z rizík bolo aj to, že by zatienila Macrona. „Christine je ikona!“ uzavrel minister.
Jej silnejšou stránkou sú politické témy
V srdci tejto diskusie je fakt, že mnoho pozorovateľov ECB vníma Lagardovú skôr ako politické zviera než zarytú predstaviteľku centrálnej banky.
„Lagardovej silné stránky sú skôr v oblasti politiky než v oblasti techník menovej politiky,“ povedal ekonóm Stefan Gerlach z EFG Bank, ktorý predtým pracoval na rôznych vysokých pozíciách v centrálnych bankách.
Jej politická expertíza jej pomohla zaistiť si riadiacu funkciu v ECB, pričom vo funkcii koncom roka 2019 nahradila Maria Draghiho. V tom čase sa už pre roky krízového manažmentu na ECB upieral zrak verejnosti, zatiaľ čo Draghiho vodcovstvo v štýle „postarám sa o to sám“ hlboko rozdelilo Radu guvernérov. Naopak, Lagardová vytvárala dojem niekoho, kto vedel komunikovať s verejnosťou a zároveň vyriešiť rozpory medzi tvorcami politík.
Zmeny priniesli nečakaný úspech
Lagardová si môže pripísať úspech na oboch frontoch, pričom minuloročné preskúmanie stratégie ECB možno pasovať za korunu jej úspechov. Keď sa jej podarilo pre preskúmanie zaistiť plnú podporu všetkých členov rady, tak prekvapila pozorovateľov ECB, ako aj tvorcov politík.
Pochvaly sa jej dostalo aj za jej rozhodnutie odkloniť sa od hlboko technokratických tradícií ECB a hľadať podnety u verejnosti – aj v oblasti preskúmania stratégie. V rozhovore pre Politico sa minulý rok vyjadrila, že nedostatok verejnej podpory pre centrálnu banku bol spôsobený úlohou ECB v dlhovej kríze, keďže podľa bežných občanov bola odtrhnutá od reality.
Udalosti, na ktorých si ECB vypočula názory občanov, sa odvtedy stali bežnou záležitosťou.
Zdá sa, že tieto snahy sa jej vyplácajú. Z prieskumu Eurobarometer vyplynulo, že pod jej vedením počet ľudí, ktorí ECB dôverujú, po prvý raz za desať rokov prevýšil počet tých, ktorí jej nedôverujú.
U pozorovateľov ECB si pohoršila
No jej úspech si žiada svoju daň.
Zatiaľ čo Lagardovej ide komunikácia s európskymi občanmi lepšie ako Draghimu, jej kritici tvrdia, že jej chýba jeho schopnosť komunikovať s odborníkmi finančného trhu. Draghimu sa svojím „nech to stojí, čo to stojí“ záväzkom stabilizovať eurozónu počas krízy štátneho dlhu podarilo zaslúžiť sa o záchranu európskeho hospodárstva.
Lagardovej najzávažnejší komunikačný prešľap nastal na začiatku pandémie, keď neúmyselne vzniesla pochybnosti, pokiaľ ide o záväzok ECB obmedziť nárast rozpätia medzi nákupnou a predajnou cenou dlhopisov, v dôsledku čoho na trhoch vznikli nepokoje.
Do týždňa po jej úvodnom prešľape zorganizovala Lagardová svoj návrat na scénu a prišla s väčším balíkom politických opatrení než s akým kedy prišiel Draghi, pričom preň získala plnú podporu Rady guvernérov. No postavenie si u pozorovateľov ECB už nikdy nenapravila.
V úlohe technokratky je nešťastná
Pozorovatelia ECB spochybňujú jej záujem zostať vo Frankfurte celých osem rokov. Keď sa jej na niektorých tlačových konferenciách opýtali na politiku EÚ alebo zmenu klímy, jej tvár sa zdanlivo rozžiarila. Jej odpovede boli formulované jasne a reakcie rýchle. Naopak, pri otázkach týkajúcich sa menovej politiky sa často uchyľuje k čítaniu pripravených odpovedí z papiera.
Pre tento zvyk sa Lagardová zdá byť nešťastná v pozícii technokratky, od ktorej sa očakáva, že sa bude sústrediť na primárny cieľ ECB – cenovú stabilitu. Podľa niekoľkých ľudí, ktorí s ňou pracujú, by bola ochotná robiť Macronovi druhé husle a zahodiť tak svoju nepopierateľne mocnejšiu pozíciu v ECB.
„Zdá sa, že vo svojej súčasnej funkcii sa stále cíti nepohodlne a mimo svojej oblasti,“ povedal jeden zo zamestnancov a dodal, že v Paríži by mohla robiť to, čo miluje a čo jej ide najlepšie.
Analytici mimo centrálnej banky súhlasia.
Chce byť prezidentkou?
Lagardová neurobila veľa pre to, aby špekulácie o tom, že jej zrak sa upiera na Paríž, vyvrátila. Keď sa jej na to počas poslednej tlačovej konferencie pred francúzskymi prezidentskými voľbami opýtali, tak si iba odkašľala a povedala, že stratila hlas.
Objavili sa takisto špekulácie, že Lagardová chce svoje meno udržať na titulkách francúzskych novín z úplne iného dôvodu – chce nahradiť samotného Macrona.
„Očakávam, že chce kandidovať za prezidentku (Francúzska),“ povedal Gerlach a dodal, že postavenie na to má.
Ďalšie dôležité správy
