Po referende o Brexite sa mnohí obávali, že ostatné krajiny by mohli nasledovať príklad Británie, čo by napokon viedlo k rozpadu EÚ. No chaotické rozvodové konanie Spojeného kráľovstva malo opačný efekt – jeho zásluhou došlo k zmierneniu euroskepticizmu na kontinente, píše Politico.
Odchod z EÚ by však pre jednu krajinu mohol byť odpoveďou na jej hlboké a nezlučiteľné rozdiely s Bruselom. Tou krajinou je Maďarsko.
Dlhoročné rozpory
Maďarsko a zvyšok EÚ sa v súčasnosti ocitli na opačných stranách najdôležitejšej geopolitickej otázky našej éry – ruskej vojny proti Ukrajine. Reportér BBC Stephan Sackur sa nedávno opýtal Zoltána Kovácsa, hovorcu maďarského premiéra Viktora Orbána, či Maďarsko nepodporuje Ukrajinu vojenskými prostriedkami s cieľom obrániť jej krajinu. Jeho odpoveď? „Správne.“
Dokonca aj Nemecko a ostatní tradične nerozhodní členovia sa pohli smerom k embargu na ruskú ropu, no Maďarsko aj naďalej odďaľuje rozhodnutie argumentmi, ktoré sú poburujúce a absurdné.
„Tí, ktorí majú prístavy, sú schopní doviezť si ropu tankermi,“ povedal Orbán minulý týždeň v rádiu a dodal, že keby Maďarsku nezobrali dalmátske pobrežie, ktoré bolo kedysi súčasťou Maďarského kráľovstva, no teraz je súčasťou nezávislého Chorvátska, tak by aj jeho krajina mala prístav.
Nie je to však po prvý raz, čo sa Maďarsko ocitlo v rozpore so zvyškom EÚ. Od právneho štátu cez práva homosexuálov, azylovú politiku a vzťahy s Čínou si Orbán vytvoril zvyk vzdorovať európskemu konsenzu.
No teraz je to iné.
Varšavu vymenil za Moskvu
Treba začať rozsahom problému. Ruská vojna proti Ukrajine nie je iba ďalšou spornou otázkou. Vojna predstavuje narušenie väčšiny základných princípov európskeho politického usporiadania – že hranice nemožno zmeniť silou a nehľadiac na ich veľkosť, národy nemajú právo veta, pokiaľ ide o rozhodnutia ich susedov v oblasti zahraničnej politiky.
Invázia na Ukrajinu priamo ohrozuje bezpečnosť Európy. Ak ruský prezident Vladimir Putin uspeje a premení Ukrajinu na nefungujúci štát či akúsi „ľudovú republiku“, východná hranica NATO, ktorá sa tiahne od Poľska po Rumunsko, by sa stala oveľa zraniteľnejšou a jej obrana by bola nákladnejšia.
Maďarsko je v tom tentoraz skutočne samo. Niektorí členovia síce takisto v otázke ropného embarga vzniesli námietky, no neboli až takí neústupčiví ako Maďarsko. Orbán dokonca ukázal, že je ochotný na oltár maďarsko-ruského partnerstva obetovať vzťah so svojimi dlhoročnými spojencami vo Varšave.
EÚ musí pritvrdiť
Vyhliadky na to, že v oblasti maďarskej politiky v blízkej budúcnosti nastane akákoľvek zmena, sú po aprílových voľbách malé. EÚ sa jednoducho musí s Orbánovým Maďarskom vysporiadať v jeho súčasnej podobe. Nesmie žiť v ilúzii toho, že posledných 12 rokov bolo len dočasnou anomáliou. Orbán je pri moci už viac než desať rokov, čo viedlo k oslabenej a demoralizovanej opozícii bez lídra.
Skutočnosť je taká, že Orbánovo Maďarsko a EÚ sa k sebe nehodia.
Existuje dôvod domnievať sa, že nezlučiteľný konflikt medzi maďarskou vládou a zvyškom EÚ sa nedá, a ani by sa nemal, vyriešiť prostredníctvom kompromisu najmenšieho spoločného menovateľa. EÚ a Maďarsko by sa mali rozlúčiť a vydať sa svojou vlastnou cestou.
Má to však jeden háčik. Aj napriek všetkým jeho sloganom o tom, „ako treba zastaviť Brusel“, sa Orbán spolieha na stály tok peňazí zo spoločného európskeho rozpočtu.
Ani toto však nie je dôvodom na to, aby mu európske inštitúcie a vlády zvyšných 26 krajín vychádzali v ústrety. Musia zavrieť kohútik a bojkotovať maďarských predstaviteľov v Rade tak, ako v roku 2000 bojkotovali Rakúsko, keď sa do vládnucej koalície dostala krajne pravicová Slobodná strana Rakúska.
Ak si to EÚ zaumieni, tak dokáže hrať tvrdú hru. V záujme sebazáchovy je čas, aby tak teraz urobila a prestala rozmaznávať revizionistického autokrata, ktorý je v súlade s Moskvou a Pekingom.
Ďalšie dôležité správy
