JAR si volí medzi čistou krajinou a čistou energiou

V juhoafrickej polopúštnej oblasti Karoo sa od čias príchodu prvých osadníkov pred 300 rokmi veľa nezmenilo. Ovce, ktoré vtedy prišli pásť, sú pre ňu naďalej typické, nevymizli ani zatrávnené plochy či voľne žijúce pštrosy. Turizmus pritiahol najmä milovníkov prírody a umelcov, ktorých fascinujú náhorné plošiny a zvrásnené pohoria tiahnúce sa až za horizont. Zmeny by však mohli prísť čoskoro a krajina by navždy stratila svoj súčasný ráz.

Pod územím zaberajúcim 260-tisíc štvorcových kilometrov Kapského regiónu sa totiž nachádzajú obrovské zásoby bridlicového plynu, suroviny, ktorá prežíva celosvetový boom. Vo veľkom ju ťažia a plánujú aj vyvážať Spojené štáty, v Európe má jej bohaté ložiská napríklad Poľsko. Napriek tomu, že sa s jej dolovaním prvýkrát začalo v prvej polovici 19. storočia v New Yorku a priemyselná ťažba sa rozbehla v 70. rokoch minulého storočia, začína sa jej význam doceňovať až v súčasnosti. Nové veľké náleziská po celom svete by totiž dokázali konkurovať tradičným súčasným vývozcom zemného plynu a znížiť tak energetickú závislosť na nestabilnom regióne Blízkeho východu či Ruska.

Ťažba ohrozí zdroj pitnej vody

Podľa amerického vládneho Úradu pre energetické informácie (EIA) sa v Južnej Afrike nachádza vyše 13,7 bilióna metrov kubických plynu vyťažiteľného z bridlíc, väčšinou v panve Karoo, čo by z oblasti spravilo piate najväčšie ložisko na svete, informuje Financial Times. Ak by sa údaje potvrdili a začalo sa s ťažbou, pomohlo by to vyriešiť akútnu energetickú krízu v Južnej Afrike a znížiť nezamestnanosť dosahujúcu 25 percent. Zároveň by sa zmenšila závislosť krajiny na uhlí, ktorého spaľovaním sa momentálne produkuje v tejto krajine až 90 percent energie. Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vidí v ťažbe aj nadnárodný rozsah. Plyn z bridlíc by podľa jej stanoviska pomohol k vyššej energetickej bezpečnosti sveta a jeho využitie by viedlo k zníženiu emisií skleníkových plynov. Tento pozitívny trend už zaznamenali v Spojených štátoch, kde sa po hromadnom prechode z uhlia na plyn znížili emisie oxidu uhličitého na minimum za posledných 20 rokov a naďalej majú klesať. Južná Afrika je podľa OSN trinástym najväčším producentom emisií skleníkových plynov na svete.

Zdroj: Martin Bartosch/flickr

Oblasť Karoo rýchlo prilákala ťažobných gigantov, vrátane britsko-holandskej spoločnosti Royal Dutch Shell, no po prvých žiadostiach o povolenia na prieskum oblasti juhoafrická vláda odložila v apríli minulého roka všetky rokovania. Chcela si počkať na závery štúdií o dopade ťažby na životné prostredie. Plyn sa z bridlíc získava takzvaným hydraulickým štiepením, pri ktorom sa spotrebúva veľké množstvo vody a tá je na africkom kontinente vzácna. Počas procesu môže dochádzať k únikom metánu, ktorý sa neuvoľňuje iba do ovzdušia, ale spôsobuje aj kontamináciu podzemných vôd. Podľa niektorých analýz môže dokonca štiepenie vyvolať zemetrasenie.

Začiatkom septembra tohto roka juhoafrická vláda schválila návrh ministerstva nerastných zdrojov a moratórium odvolala. „Svedčí to o jasnom zámere vlády zistiť, aký je potenciál ťažby plynu z bridlíc,“ vyhlásil Simon Ashby-Rudd z jedného z najväčších juhoafrických finančných domov Standard Bank. Matt Ash, šéf úseku právnickej kancelárie Norton Rose zameraného na energetiku v subsaharskej Afrike, s jeho tvrdením súhlasí. „Zažívame obrovskú energetickú krízu,“ vyhlásil. Za najlepší spôsob výroby energie považuje elektrárne s plynovými turbínami, plyn však krajine zatiaľ chýba. Momentálne sa pracuje na možnostiach jeho dovozu z Namíbie či z Mozambiku, no jedným z riešení by mala byť práve ťažba v nedotknutej oblasti Karoo.

Shell plánuje dolovať o tri roky

Získať domáci čistejší zdroj energie by bolo podľa viacerých vládnych predstaviteľov obrovským víťazstvom. Viceprezident JAR Kgalema Motlanthe vyhlásil, že by krajina nadobudla efektívnu alternatívu k energii z jadra. Ministerka energetiky Elizabeth Dipuo Petersová dokonca označila zásoby plynu za boží dar.

Štátna juhoafrická elektrárenská spoločnosť Eskom momentálne zabezpečuje inštalovaný výkon v objeme 41-tisíc megawattov ročne, zastarané zariadenia však ohrozujú uskladnenie a dodávky elektriny. Vo výstavbe sú tri nové elektrárne za 240 miliárd randov (22 miliárd eur), ktoré by mali zvýšiť kapacitu o 11-tisíc megawattov. Vláda plánuje do roku 2030 energetickú kapacitu zdvojnásobiť postavením šiestich nových atómových elektrární.

Juhoafrický kabinet zatiaľ povolil len prieskum územia, následne plánuje zriadiť monitorovací výbor, ktorý bude dohliadať nad ťažbou. V prípade akýchkoľvek „neprijateľných výsledkov“ hydraulické štiepenie údajne zastaví. Spoločnosť Shell dúfa, že by práva na prieskum mohla získať ešte do konca roka, najneskôr začiatkom budúceho. V prípade hladkého priebehu prípravných prác by ťažiť chcela začať v roku 2015.

Proti sa postavil aj miliardár Rupert

Obnovenie rokovaní o prieskume oblasti zdvihlo vlnu nevôle medzi ekologickými aktivistami a tamojšími farmármi. Nepáči sa im, že zo strojmi zničenej krajiny budú profitovať nadnárodné spoločnosti. Jonathan Deal zo združenia Treasure Karoo Action Group požadujúceho zákaz ťažby hovorí, že namiesto toho, aby sa skúmalo, koľko vody bude potrebnej na ťažbu, sa diskutuje iba o ekonomických a energetických záujmoch krajiny. Hovorí, že zrušenie 18-mesačného moratória ho neprekvapilo, ale sklamalo. Rozhodnutie vlády teraz organizácia plánuje napadnúť na súde.

Na stranu odporcov ťažby sa postavil aj jeden z najbohatších Juhoafričanov Johann Rupert, generálny riaditeľ klenotníckej spoločnosti Richemont Group. „Na základe všetkých prezentácií a toho, čo viem, som absolútne proti ťažbe v celej oblasti Karoo,“ vyhlásil miliardár. Predseda Shell v Juhoafrickej republike Bonang Mohale však zdôrazňuje, že globálny dopyt po energii sa do roku 2050 zdvojnásobí a krajina by bola podľa neho „hlúpa“, ak by nevyužila bridlicový plyn v Karoo.