Komentátor Bloombergu a profesor medzinárodných vzťahov Hal Brands tvrdí, že na návšteve Tokya pozoroval tichú revolúciu. Predstavitelia krajiny vychádzajúceho slnka sa začínajú seriózne pripravovať na možnosť vojny s Pekingom.
H. Brands podotýka, že zatiaľ, čo pre Spojené štáty je vzostup Číny vzdialenou obavou, pre Japonsko ide o lokálnu hrozbu. Varovania z Tokia prichádzali roky pred tým, ako si washingtonský politici všimli, že ich hegemónia v regióne je ohrozená.
Dnes 90 percent Japoncov verí, že krajina by mala byť pripravená na čínsku inváziu Taiwanu. Prieskum predchádzal čínskemu bombardovaniu japonskej exkluzívnej ekonomickej zóny po návšteve predsedníčky amerického Kongresu Nancy Pelosiovej na Taiwane.
Či je tento scenár reálny je neisté. Pesimisti poukazujú na personálne zmeny v Ľudovej osloboditeľskej armáde, ktorej najvyšší orgán bol práve posilnený veteránmi východo-ázijských vojen. Na druhej strane existujú vážne pochybnosti o technickej vybavenosti Číny. Peking momentálne jednoducho nemá vozidlá a plavidlá na inváziu Taiwanu a roky ich ani mať nebude.
Japonsko sa musí pripraviť na všetky možnosti. Pokiaľ by Taiwan padol, juhozápadné ostrovy krajiny by sa bránili len ťažko. Tokyo preto reaguje historicky prelomovým zbrojením. Krajina, ktorá je od roku 1945 zaviazaná k používaniu sily iba na sebaobranu. plánuje takmer zdvojnásobiť rozpočet svojich ozbrojených síl do roku 2027. Na čínske námorníctvo reaguje Japonsko nákupom ponoriek, pre možnosť zásahov na čínsku pevninu obstaráva americké rakety.
Verejným opodstatnením pre vojenské obstarávanie je najmä obnovené napätie s KĽDR. Japonsko intenzifikuje aj svoju spoluprácu s USA.
Podľa H. Brands sa Tokyo, v kontraste s 30-tymi a 40-tymi rokmi minulého storočia, stáva „pilierom indo-pacifickej bezpečnosti“. Predstavitelia krajiny pletú sieť strategických partnerstiev od Indie po Austráliu.
Premiér Fumio Kišida bol svojho času považovaný za pacifistu. Dnes pretláča zbrojenie, o ktorom snívali jeho predchodcovia, a to s minimálnym odporom. Japonskí diplomati sa podľa H. Brandsa obávajú, že podpora z Washingtonu je často skôr symbolická, potichu sa pripravujú plány B pre prípad, že si Spojené štáty opäť zvolia cestu izolacionizmu a ústupu z regiónu. Dovtedy môžu USA využívať nové japonské základne.