Japonský premiér Fumio Kišida dnes sľúbil, že Tokio v nasledujúcich troch rokoch poskytne 30 miliárd dolárov na pomoc africkým krajinám. Japonsko chce tiež chudobnejším štátom pomôcť so zabezpečením potravín. Kišida pred prezidentmi a premiérmi tridsiatich afrických krajín zároveň zdôraznil význam medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a nie na sile, napísala agentúra Reuters.
Viacúčelová pomoc
Japonsko podľa Kišidu predĺži pôžičku v objeme päť miliárd dolárov Africkej rozvojovej banke a ďalšie štyri miliardy dolárov chce v Afrike investovať do ekologických opatrení. Tokio chystá aj investičné plány na posilnenie zdravotníctva na kontinente. Chce sa tiež zapojiť do snáh o dostatočné dodávky obilia do Afriky a o zvýšenie potravinovej bezpečnosti kontinentu.
V Afrike v posledných rokoch posilňujú svoj vplyv Rusko a Čína. Kišida vo svojom vystúpení zdôraznil význam medzinárodného poriadku, ktorý sa opiera o právne pravidlá. „Ak sa vzdáme spoločnosti založenej na práve a dopustíme zmeny daného stavu silou, tak to bude mať dopad nielen na Afriku, ale na celý svet," uviedol.
Konferencia na pozadí regionálnych rozbrojov
Japonský premiér prehovoril na medzinárodnej konferencii v Tunise, ktorú usporiadal tuniský prezident Kaís Saíd, ktorý je kritizovaný za autoritársky spôsob vlády. Saíd pozastavil činnosť parlamentu a presadil zmenu ústavy, ktorá výrazne zvyšuje jeho právomoci. Novú ústavu si nechal potvrdiť v júlovom plebiscite, v ktorom hlasovala len tretina voličov. Kišida hovoril prostredníctvom videoprenosu, pretože má covid-19.
Víkendová konferencia je pre Saída prvou veľkou medzinárodnou akciou po tom, ako vlani zablokoval parlament. Pozvaním zástupcov separatistického Frontu Polisario zo Západnej Sahary, na ktorú si robí nárok Maroko, pritom Tunis vyvolal diplomatickú krízu s Rabatom. Obe krajiny povolali svojich veľvyslancov do vlasti na konzultácie.
Finančnú podporu pritom potrebuje samotné Tunisko, kde sa situácia zhoršila pre rastúce ceny palív a potravín, uviedla agentúra Reuters. Tento týždeň sa v krajine pre nedostatok pohonných hmôt tvorili pred čerpacími stanicami dlhé rady a obchody museli obmedziť predaj niektorého tovaru.