Veľké globálne bremeno uvalil na väčšinou starších obyvateľov japonského vidieka šéf Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatih Birol. Noviny Financial Times (FT) píšu, že možno nevedomky.
V hlavnom prejave na konferencii výrobcov a spotrebiteľov skvapalneného zemného plynu minulý týždeň sa vyjadril, že ak Japonsko rýchlo reštartuje svoju obrovskú flotilu blokovaných jadrových reaktorov, najväčší svetový dovozca LNG, bude musieť dovážať podstatne menej plynu, pričom na trhu zostane viac (F. Birol navrhol 10 miliárd kubických metrov). To by uvoľnilo niektoré cenové tlaky a poskytlo Európe šancu prekonať zimnú energetickú krízu.
Stratené desaťročie
Japonský premiér Fumio Kishida ešte v auguste naznačil plán na urýchlenie reštartu viac ako tuctu reaktorov a preskúmanie výstavby nových. Ako teória to podľa FT môže byť, avšak je potrebný aj pohľad na „stratené desaťročie“ pre japonskú ekonomiku. Začalo to búrlivou krízou japonských akciových a majetkových krachov v roku 1990 a skončilo sa začiatkom bankovej krízy a krízy zlých úverov v roku 2000.
Roky medzitým sa „stratili“ v tom zmysle, že veľké množstvo opatrení, ktoré mohli zabrániť druhej kríze a položili by základy pre veľkú revitalizáciu, zostali nedokončené v závoji politickej paralýzy, strachu z verejného odporu a samoľúbosti.
Niečo podobné sa dialo od roku 2011. Prvotným šokom bola jadrová katastrofa vo Fukušime. Následnému odstaveniu celej japonskej reaktorovej flotily zodpovedalo takmer úplné odstavenie serióznej verejnej diskusie o ich opätovnom spustení a zdĺhavé zlyhávanie prípravy optimálneho regulačného, technického a finančného prostredia na túto udalosť. A teraz, o desať rokov neskôr, Japonsko čelí kríze, ktorej sa dalo predísť.
Akt krízového manažmentu
Pretože pri všetkej svojej politickej statočnosti bolo vyhlásenie F. Kishidu o nukleárnom znovuzrodení nesporne aktom krízového manažmentu. Dva veľké faktory odhalili hlúposť desaťročného váhania Japonska o nukleárnom reštarte. Prvým – a tým, ktorý skutočne otriasol vládou, priemyslom a širokou verejnosťou – bolo, že začiatkom tohto roka došlo blízko Tokia k výpadku prúdu a vzhľadom na pretrvávajúce kapacitné obmedzenia zostáva riziko stále vysoké.
Druhý faktor je geopolitický. Ako jeden vysokopostavený japonský politik minulý týždeň vysvetlil FT, krajina sama nemusí byť vo vojne, aby pocítila dôsledky vojnovej situácie inde. Ruská invázia na Ukrajinu s jej vplyvom na trhy LNG prinútila Japonsko (a všetkých ostatných) predefinovať to, čo bolo kedysi považované za globálne obchodovanú komoditu na strategický materiál.
Dostupnosť veľkej jadrovej flotily je zjavnou kompenzáciou. Problém, ktorý môže zabrániť tomu, aby sa spojazdnila, bol formovaný za posledných desať rokov. Vynikajú štyri črty stratenej jadrovej dekády Japonska, z veľkej časti vytvorenie politickou nedôverčivosťou v tejto otázke.
Prvým je, že regulačný orgán zodpovedný za certifikáciu bezpečnosti reštartov vykonával svoju prácu slimačím tempom v politickom prostredí, kde sa nikdy nepredpokladala dostatočná podpora verejnosti pre rýchlu sériu reštartov.
Chýba alternatíva
Druhým je, že vláda neprišla s alternatívou k režimu, v ktorom súkromné energetické spoločnosti nesú všetku zodpovednosť za bezpečnosť – zvieracia kazajka, ktorá riskuje podkopanie ekonomiky japonskej jadrovej budúcnosti.
Treťou vecou, ktorá sa za posledné desaťročie možno nenapraviteľne narušila, bola kedysi hlboká vrstva jadrových inžinierov v Japonsku. Za posledných desať rokov sa nová generácia inžinierov vyparila a priemysel potrebuje úplnejší reštart.
Ale zastrešujúcim efektom tohto strateného desaťročia bola prázdnota, namiesto ktorej mal prebiehať zmysluplný dialóg medzi vládou, jadrovým priemyslom a širokou verejnosťou. Prieskumy môžu naznačovať široké výkyvy verejného strachu alebo podpory pre reštart. Odpor však môže byť napriek kríze stále vysoký. Zatiaľ čo Kishidovo oznámenie stanovilo národnú agendu, o samotnom reštarte reaktorov rozhodnú miestni guvernéri vo vidieckych, starnúcich prefektúrach, kde sú hlavnou volebnou témou.
Počas desiatich stratených rokov sa Japonsko vyhýbalo tomu, aby týmto voličom hovorilo o obrovskej zodpovednosti, ktorú nesú – o zodpovednosti, ktorá nielen narástla v dôsledku vlastnej zdržanlivosti Japonska, ale ktorá, ako zdôrazňuje F. Birol, má teraz globálne dôsledky.
Ďalšie dôležité správy
