Výstavba dvoch plynovodov z Ruska do Európy – Nord Stream a South Stream – sa začne v tomto roku bez ohľadu na neistoty na trhu s plynom. Začiatkom tohto týždňa to oznámili kľúčoví partneri projektov. Ich zámer zrejme neovplyvní ani návrh víťaza prezidentských volieb na Ukrajine Viktora Janukovyča.

Výstavba plynovodu South Stream, ktorý má prepravovať ruský plyn cez Čierne more do Bulharska a ďalej v dvoch vetvách do Talianska a Rakúska, by sa mala začať v decembri. Svoje definitívne áno výstavbe musí ešte povedať Turecko. Rúry plynovodu Nord Stream po dne Baltického mora do Nemecka plánujú začať klásť v apríli. S výstavbou vo svojich teritoriálnych vodách súhlasili Nemecko, Dánsko, Švédsko a Rusko, chýba zatiaľ povolenie Regionálnej administratívnej agentúry Južného Fínska. „Príslušné formálne procedúry vo Fínsku sa chýlia ku koncu,“ povedal včera ruský premiér Vladimir Putin počas návštevy Fínska.

Informácia o začatí výstavby plynovodov v tomto roku vyvracia dohady, podľa ktorých ostrá konkurencia producentov zemného plynu a jeho prebytok na európskom i americkom trhu robia oba projekty nerentabilné a donútia ruský energetický koncern Gazprom a jeho zahraničných partnerov odložiť ich výstavbu na neskoršie obdobie či dokonca úplne od nej ustúpiť.

Proti realizácii nákladných plynárenských – vrátane infraštruktúrnych – projektov hovorí aj silná a stále rastúca konkurencia dodávok lacnejšieho stlačeného zemného plynu. Aj preto Gazprom minulý týždeň oznámil rozhodnutie posunúť termín začiatku dodávok plynu z obrovského náleziska Štokman v Barentsovom mori o tri roky – pri dodávkach potrubného plynu na rok 2016 a pri stlačenom zemnom plyne na rok 2017.

Rozhodnutie Gazpromu a jeho partnerov začať s výstavbou plynovodov Nord Stream a South Stream v tomto roku zrejme nezmení ani návrh víťaza prezidentských volieb na Ukrajine Viktora Janukovyča. Ten koncom minulého týždňa uviedol, že po nástupe do úradu predloží návrh na vytvorenie konzorcia na prevádzkovanie a rekonštrukciu systému plynovodov na Ukrajine s cieľom zvýšiť objemy prepravovaného plynu. Podľa slov V. Janukovyča takéto konzorcium by spájalo záujmy dodávateľov plynu z Ruska a Strednej Ázie, spotrebiteľov v Európe a Ukrajiny ako tranzitnej krajiny. Gazprom, európske energetické koncerny a  Naftogaz – prevádzkovateľ ukrajinskej siete plynovodov, by mali v konzorciu tretinový podiel. Ak by sa vytvorilo takéto konzorcium a podarilo sa zvýšiť kapacitu ukrajinského plynovodného systému o 80 miliárd kubických metrov plynu, Rusko by nemuselo stavať Ukrajinu obchádzajúce plynovody Nord Stream a South Stream, povedal V. Janukovyč a dodal, že Ukrajina by zároveň získala ruský plyn za nižšiu cenu. 

Podľa denníka Kommersant v minulom roku Ukrajina tranzitovala do Európy 75 miliárd kubických metrov ruského plynu.

Foto na titulke - SITA / AP