V čase krízy vláda znižuje deficit o menej, ako sa čakalo, ale predsa len znižuje. Znamená to, že hospodárska politika nebude v čase krízy stimulovať ekonomiku? Nie. Zmena plánovaného deficitu nahor znamená pomerne výrazný fiškálny impulz porovnateľný s „americkým balíčkom“.
Zároveň to však aj pravdepodobne naznačuje odklon od doterajšej úspornej politiky a nesplnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2011. Pri makroekonomickej analýze hospodárskej politiky je dobré sústrediť na dve veci. Prvou je skutočné úsilie vlády znížiť alebo zvýšiť deficit. Druhou je celkový vplyv verejných financií na ekonomiku.
Skutočné úsilie vlády
Skutočná snaha vlády znižovať deficit sa meria tzv. konsolidačným úsilím. Ekonomika nevykazovala až také známky prehrievania sa v čase vysokého rastu, pretože tento rast bol podporený zvýšenou kapacitou. V kríze tempo rastu klesá, ale takisto časť poklesu súvisí s tým, že nábehové procesy nových kapacít sa nezvýšia tak, ako bolo plánované.
A teda je možné, že časť poklesu tempa rastu sa dá pripísať zmenšeniu kapacít a nemusí byť otázkou nedostatku domácich dopytových impulzov. Po tomto odrátaní vplyvu ekonomického cyklu treba zohľadniť aj „slovenské“ špecifiká.
Prvým je snaha získať priestor na výdavky znížením príjmov do druhého piliera jeho otvorením, ako aj transferom doterajších úspor do Sociálnej poisťovne. Druhým špecifikom je snaha financovať výdavky aj zrýchleným predajom majetku. Obidve snahy znižujú „papierový“ deficit, ale neznižujú dopyt. Tretím je značná kolísavosť spotrebných daní pre masívne predzásobenie sa cigaretami pred zvyšovaním dane.
Ak čísla deficitu upravíme o všetky tieto vplyvy, zistíme, že v roku 2009, napriek poklesu deficitu, vláda prvýkrát v tomto volebnom období nebude šetriť. Extra míňanie je na úrovni 0,2 percenta HDP.
Prichádza teda prvý rok väčšieho utrácania po dvoch rokoch šetrenia, v ktorých krajina bola pod drobnohľadom v súvislosti s plnením eurokritéria. Ak by sa mal zvládnuť cieľ deficitu na rok 2010, musela by vláda ušetriť 1,5 percenta HDP, čo je vo volebnom roku takmer nemožné.
Vplyv na ekonomiku
Dopytový stimul je však oveľa vyšší, ako by sa mohlo zdať. V roku 2009 budeme môcť čerpať až dvojnásobne toľko financií z eurofondov nad rámec deficitu verejných financií. Vláda sa pohráva s projektmi PPP, ktoré idú tiež nad rámec rozpočtu. Aj keď existuje veľká skepsa o implementovaní takýchto projektov, predpokladáme, že veľmi malá časť sa môže realizovať.
To bude znamenať celkový impulz pre ekonomiku na úrovni do 1,4 percenta HDP v porovnaní s doterajším americkým jednopercentným balíčkom. Bude to veľká zmena oproti súčasnému roku.
V tomto roku šetrenie vlády tlmilo rast o odhadnutých 0,6 percenta, budúci rok to bude presne naopak. Prejavy budú viditeľné aj na trhu práce. Zatiaľ čo mzdy vo verejnej správe stúpnu o 8,7 %, privátny sektor zrejme vykáže rast na úrovni okolo 5,5 až šesť percent.
Stimul príde aj z členstva v eurozóne. Očakávame, že reálne úroky budú v budúcom roku záporné 1,3 percenta, oproti -0,4 percenta v tomto roku. Aj fiškálna aj menová politika bude tlačiť v roku 2009 na zvýšenie rastu. Treba len dúfať, že sa bankový sektor nezablokuje.
Autor je hlavný ekonóm ING Bank a predseda Klubu ekonomických analytikov.
