S kolegom a priateľom Jankom Kuciakom som sa spoznala pred rokmi, keď prišiel do redakcie TRENDU ako začínajúci novinár urobiť si rešerše z mojich článkov. Ani si už nepamätám, čoho sa kauza presne týkala. Myslím si, že išlo o solárny biznis a ľudí napojených na vládnu stranu. Už vtedy ma prekvapil svojou dôslednosťou, citom pre detaily a schopnosťou analyzovať fakty.
My, novinári, sme často povrchní, téme sa venujeme chvíľu a keď narazíme na problém, preskočíme na inú vec. Janko taký nebol. Zvykol všetko doťahovať do konca. Práve táto húževnatosť, spolu s jeho odvahou, vytrvalosťou a neuveriteľným zmyslom pre spravodlivosť sa mu zrejme stali osudnými.
S Jankom sme spolupracovali na mnohých reportážach, aj keď bol z konkurenčnej redakcie. Hoci medzičasom vyrástol a mal všetky predpoklady stať sa investigatívnou hviezdou, zostal skromný a niekedy možno až nenápadný. Malo to svoje výhody, lebo tí, o ktorých písal, často neočakávali, že práve od Janka prídu skvele pripravené a dôkazmi podložené otázky.
Nebol typom reportéra, ktorému niekto na stôl podsunul materiály a on ich nekriticky prebral. Na väčšinu vecí prišiel študovaním verejne dostupných zdrojov, prehrabávaním sa v účtovných závierkach obchodných spoločností a porovnávaním majetkových priznaní. Išlo mu o správne veci, nikdy nie o exkluzivitu a novinársku slávu. Ale iným ju doprial.
Ochotne sa delil s informáciami a keď sme pred rokom s Xéniou Makarovou za sériu materiálov o Ladislavovi Bašternákovi a DPH podvodoch dostali Novinársku cenu, boli spolu s Marekom Vagovičom prví, ktorí nám gratulovali.
Pred rokom som mu poskytla všetky dokumenty, ktoré som zhromaždila k prípadu vratiek DPH a pôvodne zastaveného trestného stíhania kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera. Objavil v nich súvislosti, ktoré som ja prehliadla a napísal sériu tvrdých textov, ktorými ho vytočil. Až tak, že sa mu M. Kočner vyhrážal. Janko podal trestné oznámenie na políciu, ale tá mu príliš veľa pozornosti nevenovala. Minister vnútra Róbert Kaliňák (Smer-SD) jeho obavy dokonca zľahčoval a zosmiešňoval. Dnes, keď kvôli vražde novinára musel zrušiť plánovaný program, stranícke výjazdy MDŽ, sa už asi nesmeje.
Absolútne nespájam Mariána Kočnera s tým, čo sa cez víkend stalo. Myslím si, že vzhľadom na verejnú potýčku s novinárom, by žiadnu zo svojich konkrétnych vyhrážok reálne nesplnil. Len chcem povedať, že Janko „liezol na nervy“ mnohým vplyvným ľuďom a grázlom.
Janka som opakovane chcela stiahnuť do TRENDU. Ponúkala som mu skvelé podmienky a plat. Vždy ma odmietol, bol zásadový. Prekážala mu Penta ako majiteľ. Jeho kolegovia z Aktuality.sk sa mi smiali: „Nášho Janka si nemôžeš kúpiť, iba si ho požičať.“ Narážali na jeho ochotu vždy mi pomôcť.
Tento týždeň sme mali ísť na pivo, mal ho rád. Asi by nám povedal, na čom práve pracoval. Malo to byť niečo veľké. Nestane sa.
Posledná silná spomienka, ktorú na neho mám, je preto ešte z novembra minulého roka. Spolu s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku sme sa prehrabávali v dokumentoch známych ako Paradise Papers. Sedeli sme nad maltským registrom, Janko bol ochotný zo svojho platiť výpisy za stovky eur, aby sme sa dozvedeli prepojenia na naše spoločnosti a biznis v daňových rajoch. Celý deň namiesto mňa prechádzal tisícky záznamov v Prahe. V noci cestoval do Bratislavy, aby mi ich včas priniesol. Ráno stál pol hodinu v tme a mraze pred mojím domom, nezazvonil, aby mi nezobudil deti. Potom mi všetko nahral do počítača, vysvetlil, nechcel kávu ani raňajky. Bol to jeden z najmilších ľudí, akých som stretla. Janko bol skrátka dobrý človek.
Nedávno si kúpil malý domček mimo Bratislavy, ktorý si sám opravoval. Tešil sa z neho aj z plánovanej svadby s priateľkou. Je obzvlášť hrozné, že ich oboch nájomný vrah pripravil o život vo vysnívanom domove.
Janko, za ten Paradise Papers som ti dlhovala večeru. Namiesto nej budem kupovať kyticu na hrob. Keď zabili maltskú novinárku, miestne noviny vyšli s titulkom Pero zvíťazí nad strachom. Janko, nielen ja, ale aj ďalší kolegovia sme odhodlaní pokračovať v kauzách, ktoré si písal.
