Ján Drgonec: Núdzový stav nie je divočina podľa Matoviča. Môže nám zavrieť dvere k pomoci od EÚ

Vládna koalícia má svoje predstavy o výkone moci na Slovensku a chce si pritom vytvoriť zdanlivo ústavný rámec. Ústavnému súdu uberie z právomocí rozhodovať o protiústavnosti ústavných zákonov.

„Podať podnet na Ústavný súd si vyžaduje týždne tvrdej práce. Nie každá ústavná sťažnosť je taká dobrá, aby našla na ňom opodstatnenie,“ prezrádza v rozhovore pre TREND ústavný právnik, emeritný sudca Ústavného súdu SR a bývalý člen Súdnej rady SR Ján Drgonec.   

V rozhovore sa tiež dozviete:

• Prečo nám Európska únia môže odmietnuť prístup k európskym peniazom, ak porušíme zásady právneho štátu
• V čom je problém, keď sa na Ústavný súd s podnetmi častejšie neobracajú kompetentní
• Ako a kam podávať žaloby, ak sa niekto cíti poškodený protipandemickými opatreniami vlády

Zdroj: TASR

Ústavný súd SR zrejme príde o kompetenciu, ktorú si sám privlastnil, v rámci novely ústavného zákona z dielne rezortu spravodlivosti. Má stratiť právomoc rozhodovať o protiústavnosti ústavných zákonov, čím mal podľa niektorých ústavných právnikov neúmerne vychýliť deľbu moci vo svoj prospech. O čo tu vlastne ide?

O narušení deľby moci ústavným súdom nadšene hovorili už bigotní komunisti na jeseň 1968, keď hrozilo, že ústavný súd vznikne. Hlavne z tohto dôvodu ústavný súd u nás napokon nevznikol. Mám radosť, že argument je späť.

Len neprehliadnime, že popri právnikoch, niekedy ústavných, inokedy málo ústavných, ktorí s posvätným nadšením v mene deľby moci broja za ústavný súd bez právomoci, sú aj takí právnici, ktorí vidia, že kontrola ústavnosti ústavných zákonov predstavuje významný krok k posilneniu fakticky právneho štátu. Ten vláde nevyhovuje. 

Vláda chce urobiť nový ústavný zákon o núdzovom stave a chystá sa zabrániť jeho preskúmaniu na Ústavnom súde. Núdzový stav nie je divočina podľa Igora Matoviča. Má svoj medzinárodno-právny režim.

Akým spôsobom sa to môže našej krajine vypomstiť a čo reálne hrozí, ak porušíme medzinárodné dohody?

Európska únia od októbra pripravuje nové pravidlá, v zmysle ktorých bude môcť pozastaviť svoje platby pre svoje členské krajiny, ktoré porušujú zásady právneho štátu. Rozhodnutie o pozastavení týchto platieb by mala na návrh Komisie prijímať Rada kvalifikovanou väčšinou.

Keď slovenská vláda rozhodne, že núdzový stav nebude u nás preskúmateľný súdnou mocou, lebo im to tak vyhovuje, Brusel nám môže zabuchnúť dvere k prístupu k európskym dotáciám. Namiesto miliárd eur, o ktorých sa tu tak veľkoryso hovorí, nám zostanú prázdne ruky.

Aktuálne máme z európskych zdrojov nedočerpaných zhruba 8 miliárd eur. V ďalšom období rokov obdobia 2021 – 2027 budeme mať k dispozícií 18,6 miliardy eur a z balíka fondu obnovy 7,5 miliardy eur.  Mohla by EÚ teoreticky ešte  „miliardový dar z Bruselu“ zmraziť?

Môžu to urobiť a jasne nám povedať, že porušujeme medzinárodné právo a všetky EÚ dotácie pozastavia. Dodržiavanie medzinárodného práva v súčasnosti stojí na ekonomických sankciách. Je to veľmi jednoduché. Nemusia nám ukladať povinnosti, aby sme my zaplatili sankcie v miliónoch eur, ale odmietnu nám poskytnúť prístup k európskym peniazom, prípadne ho obmedzia.

Maďarsko a Poľsko aktuálne blokujú prijatie viacročného európskeho rozpočtu a plánu obnovy. Dôvodom je ich nesúhlas s podmienením prístupu k európskym peniazom funkčným právnym štátom.

EÚ tak hrozí zdržanie či úplné zablokovanie dvoch biliónov eur, určených na prekonanie koronakrízy a financovanie európskych programov. My sa prijatím nového ústavného zákona rútime do rovnakej pozície, riskujúc porušovanie zásad právneho štátu.  

Ministerka spravodlivosti tvrdí, že 90-dňový núdzový stav nepostačuje, treba ho rozšíriť podľa potreby. Čo to reálne bude znamenať v praxi a prečo sa tak deje bez diskusií odbornej obce či verejnosti?

Ministerka tvrdí, čo si vláda želá. Aj keď vláda si zas možno želá to, o čom počuje od ministerky. Isté je, že v štandardne demokratickom a právnom štáte je deväťdesiat dní núdzového stavu viac, ako dosť. Matovičova vláda čelí hrozbe masových prejavov nesúhlasu s tým, čo robí. A čo stvára?

Prejavy obyvateľstva blokuje zákazom zhromažďovania, pomaly aj zákazmi vychádzania. V ideálnom prípade by taký stav mal vydržať večne. Ak sa pošťastí, aj základných práv na obmedzenie by mohlo, ba aj malo byť viac, ako za platného stavu.

Kvôli tomu vláda potrebuje prijať iný ústavný zákon o núdzovom stave. Ten, ktorý máme, nie je pre vládu dosť dobrý. A prečo tak narýchlo, možno až v šprinte? Preto. Lebo. Pretože. Príčin je tak veľa. Zvlášť hrozba ľudí v uliciach je naliehavá.

Počas takejto situácie štátne inštitúcie nemusia dodržiavať napríklad prísne predpisy o verejnom obstarávaní, neplatí ani obmedzenie platieb v hotovosti.  Ústavný súd SR pred mesiacom rozhodol, že vládou vyhlásený núdzový stav (1. októbra) je v súlade s ústavou. Skúmala sa čisto legislatívna stránka z pohľadu paragrafov, alebo aj niečo iné?

V rámci konaní o ochrane ústavnosti nie je dôležité len to, čo sa preskúmava s čím, ale aj na základe akej argumentácie. Veľmi záležalo na tom, ako bol urobený návrh na začatie konania. Ústavný súd rozhodoval o tom, čo dostal na stôl. Prípadne pri inom návrhu ten istý núdzový stav mohol zostať mimo hraníc ústavy.

Podľa môjho názoru „ryba smrdela od hlavy“ už tým, že vláda vyhlásila bianco núdzový stav. V rozhodnutí o núdzovom stave neuviedla, ktoré základné práva a akým spôsobom, v akom rozsahu  obmedzuje.  Ústavný súd sa „chvostom“ rozhodnutia o núdzovom stave nezaoberal.  „Skončil očuchaním hlavy“.

Z akého dôvodu tak urobil? Nie je zrejmé. Dostal príliš všeobecný návrh?  Túžil podporiť vládu? Nazdávam sa, že buď ako buď príliš hlboko pod hladinu núdzového stavu nezašiel. Možno o desať rokov, až budú maž sudcovia ústavného súdu toľko skúseností, ako prorokovala pani prezidentka, sa dočkáme aj podrobného pohľadu na núdzový stav hodného ústavného súdu.

Prečo sa dotknuté osoby, napríklad poslanci či pani prezidentka častejšie neobracajú s podnetmi na ústavný súd? Mnohí kritizovali zákaz zhromažďovania sa, obmedzenia slobody pohybu či „dobrovoľné“ celoplošné testovanie...

Na ÚS sa môže obrátiť skupina aspoň 30 poslancov Národnej rady, prezidentka a generálny prokurátor.  Prezidentka má dostatočné právomoci, ale zrejme nemá odvahu čeliť premiérovi, aby podávala častejšie podnety na ÚS. Pokiaľ ide o potrebnú pätinu poslancov, neexistuje opozičná strana, ktorá by mala sama 30 členov, jednoducho sa nevedeli spoločne zjednotiť.

Dať podnet na ÚS to nie je rovnaké ako pri bežnej trestnej činnosti, kde sa dáva podnet na prokuratúru a opíše, čo sa udialo a nechá sa na prokurátora, aby to prešetril. Pätina poslancov má právo dať návrh na ÚS, to znamená, že musia aj ústavnoprávne odôvodniť, že to, čo namietajú, je neústavné.

To vyžaduje týždne tvrdej práce a nie každý to odborne zvládne. Zrejme nie každá ústavná sťažnosť je taká dobrá, aby mala opodstatnenie na Ústavnom súde.

V susednom Česku sa od štvrtka otvárajú reštaurácie a ruší zákaz vychádzania, pritom nerobili celoplošné testovanie, ktoré malo u nás fungovať ako „atómová zbraň na koronu“. Podľa premiéra by sa dobrovoľnosť neosvedčila, čo ukázalo aj testovanie v 458 vybraných obciach, kde sa pretestovala len tretina ľudí. Mnohí už dnes majú pocit, že nátlakom štátu sú porušované ich ľudské práva...

K zásadnému porušeniu ľudských práv došlo ešte pred celoplošným testovaním. Už vo chvíli, keď sa minister obrany rozhodol, že nasadí armádu na testovanie, porušil ústavný zákon o núdzovom stave. Takéto rozhodnutie mohla urobiť jedine prezidentka na návrh vlády SR. Nariadil to teda niekto, kto nemal žiadnu právomoc o tom rozhodnúť. K porušovaniu ústavy dochádzalo aj počas celoplošného testovania, dokonca aj dnes. 

Veľké polemiky vyvoláva aj zákon, ktorým vláda dala takmer neobmedzené právomoci Úradu verejného zdravotníctva, ktorý je iba rozpočtovou organizáciou rezortu zdravotníctva. Hlavný hygienik dostal do rúk autokratickú moc pri nariaďovaní opatrení.

To je dané zákonom 286, ktorým v októbri tohto roku novelizovali zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ten obsahuje množstvo prvkov, ktoré sú opäť protiústavné. Kým ÚS nerozhodne o nejakom podnete, že daný zákon je v rozpore s ústavou, vláda môže podľa neho postupovať. Prezidentka síce nedávno dala na ÚS podnet vo veci zákona 286, ale je len čiastočný, ohľadom ochrany podnikateľov. 

Ústavný súd už nedávno rozhodol, že podnikatelia majú opäť možnosť domáhať sa práva na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu protipandemických opatrení vlády. Tá do legislatívy pretlačila klauzulu, ktorá im toto právo zrušila. Aké prichádzajú do úvahy možnosti pre firmy?

Pokiaľ ide o samotné odškodňovanie z dôvodu nesprávneho úradného postupu, podnikatelia môžu už dnes dávať žaloby na okresný súd. Konanie na ňom však v našom štáte trvá roky. Predpokladám, že pôjde zhruba o 12 až 14 rokov, kým o tom okresný súd rozhodne.

Rozhodne však odporúčam obrátiť sa tam každému podnikateľovi, ktorého štát istým spôsobom počas pandémie poškodil. Žalobu treba mať legislatívne dobre pripravenú právnymi odborníkmi, pretože ak tu vzniknú rôzne ľudové iniciatívy a každý si spíše na kolene podnet, nebude to dobré riešenie.

Nekvalifikované podnety nemôžu uspieť na súde. Potom sa môže stať, že tu môžeme mať hoci dvetisíc súdnych rozhodnutí o tom, že žalobu zamietajú. V tej chvíli bude mať vláda v rukách argumenty, že poškodení neutrpeli nijakú ujmu, keď im súdy žaloby zamietajú.

Čo v prípade, ak niekto nebude úspešný na okresnom súde?

Potom môže podať odvolanie, prípadne sa obrátiť na krajský súd či podať dovolanie na Najvyšší súd. Táto postupnosť musí byť zachovaná. V realite súčasného diania to znamená, že mnohí podnikatelia sa rozhodnutia súdov jednoducho nedožijú. Keď ministerka spravodlivosti hovorí o tom, ako ide zlepšiť fungovanie súdov, to určite neznamená, že sa zrýchli rozhodovanie o odškodňovaní poškodených podnikateľov.

Existuje možnosť obrátiť sa aj na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ale nebude to právne úplne jednoduché. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri uplatňovaní verejnej moci je na Slovensku zaručená ústavou.

Nie vždy, keď je táto porušená, je porušený aj medzinárodný dohovor. Medzinárodné súdy rozhodujú len o tom-ktorom medzinárodnom dohovore, ktorý majú v kompetencii. Nie je istota v tom, že akýkoľvek neúspech na Slovensku znamená otvorenie cesty do Štrasburgu. 

Napriek tomu, že premiér ešte donedávna hovoril o tom, že očkovanie proti koronavírusu bude skutočne dobrovoľné, jeho najnovšie vyhlásenia hovoria presne o opaku. V EÚ sa medzi členskými krajinami diskutuje o tom, že nezaočkovaní ľudia by sa nemohli pohybovať z jednej krajiny do druhej. Bolo by k tomu možné pristúpiť z pohľadu európskych práv?

Presne o tom môže rozhodnúť EĽSP. Očkovanie možno jednoznačne považovať za zásah do ľudských práv, pokiaľ dostane kvalifikovanú sťažnosť, náležite právne zdôvodniteľnú.

Netreba prejsť celou tortúrou právneho systému – od najnižších súdov po najvyšší, možno sa tam obrátiť priamo na Štrasburg. Je to akási „obchádzka“, ktorú v takýchto prípadoch môže jednotlivec využiť, keďže v našom štáte nemá k dispozícii žiadny účinný prostriedok nápravy.

Treba ešte pripomenúť, že núdzový stav i zákaz vychádzania, ktoré sú u nás zavedené, nie sú zhodné s tým, čo sa deje v zahraničí. Rozdiel je práve pri ochrane ľudských práv, napríklad pri slobode zhromažďovania. My ju máme vylúčenú, lebo sa budeme môcť zhromažďovať až po ukončení núdzového stavu.

V Nórsku zaviedli zákaz zhromažďovania zo súkromných dôvodov a na súkromných akciách (svadby, promócie), ale sloboda zhromažďovania ako politické právo, teda možnosť vyjadriť nespokojnosť s vládou, tam obmedzená nie je.

Podobne to bolo aj pri celoplošnom testovaní, kde sme mali byť „vzorom“ pre ostatných, avšak len so zachovaním dobrovoľnosti, ktorá bola inde v zahraničí uplatňovaná, napríklad pred tromi týždňami v britskom Liverpoole.