Základy mesta Benátky klesajú čoraz viac. Rovnaký osud zdieľajú aj Rotterdam, Bangkok a New York, no žiadne miesto na tom nie je tak zle ako Jakarta. Za posledných 25 rokov sa najviac postihnuté oblasti hlavného mesta Indonézie prepadli o takmer päť metrov. Odborníci tvrdia, že Jakarta musí do roku 2030 nájsť riešenie, inak už Jávske more nikdy nezastaví.
Tu na scénu prichádza Anthoni Salim, miliardár a majiteľ spoločnosti PT Air Bersih Jakarta (ABJ), ktorú vláda poverila, aby okamžite rozšírila prístup k tečúcej vode pre 11 miliónov obyvateľov mesta.
Posledná šanca
V súčasnosti nemá v Jakarte prístup k tečúcej vode až jedna tretina obyvateľov, ktorá sa namiesto toho spolieha na tisíce nelegálnych studní. Tie sú roztrúsené po celom meste a nielenže vyčerpávajú podzemné zdroje, ale aj oslabujú pôdu, čím vytvárajú ideálne podmienky pre ďalšie prepadávanie.
Povrchovú vodu do veľkej miery kontaminujú odpadové vody, a tak Jakarta väčšinu surovej vody kupuje od externých zdrojov. Vodu následne ošetruje a distribuuje cez sieť potrubí, pričom niektoré majú vyše sto rokov.
Keďže sú plné prasklín a dier, zhruba 40 percent vody sa po ceste k spotrebiteľovi stratí. Veľká časť toho, čo v potrubí ostane, sa cestou vodovodným systémom opäť kontaminuje. Ľudia s prístupom k vodovodu aj preto niekedy radšej uprednostňujú nelegálne studne namiesto toho, aby platili štátnej firme PAM Jaya za vodu, ktorá nie je pitná.
Ak ABJ dokáže priviesť vodu do každej domácnosti, tak nielenže zarobí miliardy dolárov, ale Jakarta bude mať podľa odborníkov šancu na záchranu. Ak neuspeje, v druhej najväčšej metropole sveta zavládne chaos.
Nezadržateľné klesanie mesta spolu s intenzívnymi búrkami a stúpajúcou hladinou mora budú pre Jakartu viac, než jej morské hrádze dokážu uniesť, dodal odborník na povodne z holandského výskumného ústavu Deltares JanJaap Brinkman. „Do mesta bude prúdiť obrovské množstvo morskej vody a nebude možné to zastaviť. Nebude úniku,“ varoval.
Sporná dohoda
Jakarta je jedným z mála miest, ktoré do prevádzky vodných systémov zapájajú aj súkromný sektor. Približne 90 percent vody je vo svete vo verejnom vlastníctve. Jakarta ale nemá dosť peňazí na samostatnú správu vodného systému, a tak potrebuje súkromného partnera.
V rámci dohody s PAM Jaya investuje ABJ do výstavby čističky a potrubí, ako aj do údržby existujúcich zariadení približne 1,7 miliardy dolárov. PAM Jaya bude platiť Salimovej firme za vodu a infraštruktúru v splátkach.
Kritici tvrdia, že Salim si vďaka dohode zarobí bez toho, aby sám musel riešiť najnaliehavejšie problémy mesta. ABJ si totiž na plecia vzal tú jednoduchšiu časť – úpravu vody, a PAM Jaya bude musieť vyriešiť tu ťažšiu, t. j. distribúciu a výber faktúr.
Voda od ABJ bude navyše aj ďalej prechádzať cez netesné, kontaminované potrubia, pokiaľ mesto sieť nezmodernizuje, čo potrvá roky. Ďalším problémom bude presvedčiť domácnosti a vývojárov, aby prešli z podzemnej vody na vodovodnú, za ktorú budú musieť platiť.
Ďalšie dôležité správy
