Prívalovú vlnu cunami možno označiť okrem iného za synonymum deštrukcie miest a domov a od minulého úderu obrovskej cunami na severovýchodné pobrežie Japonska je už tiež jasné, že dokáže vyvolať jadrovú katastrofu. Je teda schopná ohrozovať bezpečnosť obyvateľov a spôsobiť kontamináciu životného prostredia. Avšak vzhľadom k tomu, že tento prírodný jav je veľmi ťažké predvídať, medzinárodný vedecký tím zostavil akýsi zoznam "potenciálne nebezpečných" oblastí, v ktorých stoja už dokončené či rozostavané jadrové elektrárne, píše španielsky denník El Mundo.

V štúdii, ktorej výsledky sa objavili v časopise Natural Hazards, odborníci zostavili mapu geografických oblastí sveta, kde hrozí vysoké nebezpečenstvo úderu veľkých prívalových vĺn. Do rizikových zón patrí 23 jadrových elektrární (vrátane japonskej Fukušima) so 74 reaktormi. Z tejto skupiny je 13 elektrární s 29 reaktormi v prevádzke. Ďalšie štyri elektrárne s dvadsiatimi reaktormi sa rozširujú o deväť reaktorov. A sedem nových elektrární so 16 reaktormi sa buduje.

"Je to vôbec prvý pohľad na rozmiestnenie jadrových elektrární na pobrežiach vystavených cunami vo svete," upozornil spoluautor výskumu José Manuel Rodríguez-Llanes zo strediska pre výskum katastrof (CRED) v belgickom Leuvene. Autori neskúmali len súčasné cunami, vychádzali okrem iného aj z historických, archeologických a geologických záznamov. Hoci hrozba týchto prírodných katastrof sa týka prakticky celého západného pobrežia amerického kontinentu, atlantického pobrežia Pyrenejského polostrova i severu Afriky, východného Stredomoria aj oblastí v Oceánii, najväčšie nebezpečenstvo hrozí južnej a juhovýchodnej Ázií.

"Vplyv prírodných katastrof sa zhoršuje kvôli rastúcemu vzájomnému pôsobeniu s technologickými zariadeniami," vysvetlila Debarati Guha-Sapirová, ktorá sa na výskume CRED tiež podieľala. Zo 64 jadrových reaktorov, ktoré sa teraz vo svete budujú, ich 27 pripadá na Čínu. Dokazuje to masívne investície tejto ázijskej veľmoci do jadrového sektora. "Ale závažnejšia je skutočnosť, že 19 (vrátane dvoch na Taiwane) z 27 reaktorov sa stavia v oblastiach označených za nebezpečné," upozorňuje štúdia.

V Japonsku, ktoré v marci 2011 zažilo následky vyčíňania najvyššej prívalovej vlny vo svojej histórii, sa v nebezpečných zónach nachádza sedem jadrových elektrární s 19 reaktormi - jeden z nich je vo výstavbe. Južná Kórea v súčasnosti rozširuje dve svoje jadrové elektrárne, v ktorých je päť reaktorov. Mimo nebezpečenstva úderu cunami neleží tiež jeden reaktor v Pakistane a dva v Indii. "Umiestnenie jadrových zariadení nemá vplyv len na krajiny, na ktorých území stoja, ale týka sa aj území, ktoré môžu byť zasiahnuté v prípade úniku rádioaktivity," zdôraznil hlavný autor výskumu profesor Joaquín Rodríguez-Vidal z univerzity v španielskej Huelve.

Vedci poukazujú na to, že z fukušimskej tragédie sa treba poučiť. Prevencia a vedecké štúdie sú najlepším nástrojom, aby sa predišlo tomuto druhu katastrof. "Avšak od cunami v roku 2004 v Indickom oceáne sa neprijali žiadne účinné politické opatrenia," upozorňujú odborníci.

Fukušimská kríza sa odohrala vo veľmi rozvinutej krajine, ktorá má jedny z najvyšších štandardov vedeckých vedomostí i technologickej infraštruktúry. "Keby sa to stalo v krajine menej vybavenej pre zvládanie následkov katastrof, potom by dôsledky na svet boli omnoho vážnejšie," usudzujú experti.

Ilustračné foto na titulke - SITA/AP