Ruské vyhrážky jadrovými zbraňami rozpútali v Európe jadrovú debatu, ktorá sa môže vymknúť spod kontroly, píše Euractiv.
Zdá sa, že pre európskych lídrov je výzvou nájsť v tejto otázke pre svoje vyjadrenia ten správny tón. Podľa portálu by však mali myslieť na to, že ak z rukáva vytiahnu tie nesprávne esá, tak môžu svet posunúť bližšie k jadrovej vojne.
Šéf diplomacie EÚ prekvapil
„Akýkoľvek jadrový útok na Ukrajinu by podnietil odpoveď, nie jadrovú, no z vojenského hľadiska tak silnú, že by došlo k vyhladeniu ruskej armády,“ povedal v utorok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorý svojimi slovami prekvapil.
Išlo o reakciu na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý čoraz viac stupňuje svoju rétoriku. Opakovane totiž varoval, že neblufuje, keď tvrdí, že by pri obrane ruského územia mohol siahnuť po jadrových zbraniach.
„EÚ a jej členské štáty, Spojené štáty a NATO tiež neblufujú,“ odkázal do Kremľa Borrell.
Borrell prekročil svoje právomoci
Komentátori politického diania tvrdia, že Borrell svojimi tvrdeniami o vojenskom vyhladení prekročil svoje právomoci šéfa diplomacie. Najmä z pohľadu toho, že EÚ vlastne ani nie je vojenskou mocnosťou.
Podľa Petra Stana, ktorý je hlavným hovorcom EÚ pre zahraničné veci, by ruský jadrový útok na Ukrajinu „úplne zmenil situáciu“. Dodal, že členské štáty sa pripravujú na akýkoľvek možný scenár.
Niekoľko únijných diplomatov Borrellove vyjadrenia nepotešili. Bolo medzi nimi aj zopár vojenských expertov, ktorí pripomenuli, že podstatou jadrového odstrašenia je hovoriť o možnej odpovedi, ktorú by jadrový útok podnietil, v čo najvšeobecnejších pojmoch.
„Nemali by sme tu pobehovať a chváliť sa, čo by sme boli a čo neboli schopní urobiť,“ neskrýval svoju nespokojnosť jeden z diplomatov.
Reakcia Macrona
V deň Borrellovho vyjadrenia sa k téme ruských jadrových útokov na Ukrajinu vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Pre televíziu France 2 povedal, že jeho krajina by na ne neodpovedala.
Západným lídrom pripomenul, že sa s Putinom „niekoľkokrát“ rozprával. „Odstrašovanie funguje,“ myslí si Macron a dodáva, že čím menej budú lídri o hrozbe hovoriť, tým dôveryhodnejšie budú pôsobiť.
Ani Macron sa za svoje slová nevyhol kritike. Podľa zástupcu riaditeľa think-tanku Nadácia pre strategický výskum Bruna Tertraisa je rozhodnutie francúzskeho prezidenta vytýčiť hranice jadrovej doktríny Francúzska „zvláštne“.
„Túto hru hrať nebudem... Pán Putin si aj tak musí uvedomovať, že by prehral,“ tak by podľa zástupcu vyzerala správna odpoveď.
Francúzsko je jedinou krajinou EÚ, ktorá disponuje jadrovými zbraňami. Macronove vyjadrenia o francúzskej nečinnosti v prípade jadrového útoku na Ukrajinu preto pravdepodobne podľa Euractivu východoeurópski členovia NATO nenechajú bez povšimnutia.
Cvičenie jadrového odstrašenia
Putin by prekročil „veľmi dôležitú hranicu“, ak by nariadil jadrový útok na Ukrajinu, varoval vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Ako presne by vyzerala reakcia Aliancie však prezradiť nechcel, no dodal, že takýto ruský útok by „zásadne zmenil povahu konfliktu“, čo by „malo následky“.
NATO aj Rusko sa chystajú v priebehu nasledujúcich pár dni uskutočniť jadrové cvičenia.
Na výročnom cvičení jadrového odstrašenia Aliancie s názvom Steadfast Noon sa budú podieľať bojové stíhačky schopné niesť jadrové hlavice, no na účely cvičenia nebudú vyzbrojené aktívnymi bombami. Manévre sa uskutočnia zhruba tisíc kilometrov od Ruska a zúčastní sa ich 14 z 30 krajín NATO.
Ďalšie dôležité správy
